S panickým atakom sa stretlo až 30 % ľudí. Zistite, či sa to netýka aj vás

Strach je prirodzená súčasť nášho života. Väčšina z nás ho pozná veľmi dôverne – a hoci ho považujeme za nepriateľa nášho zdravia, bez strachu by sme jednoducho neprežili.

Je to dôležitý ochranný mechanizmus, ktorý nás upozorňuje na nebezpečenstvo a núti konať opatrne.

Napriek tomu sa môže stať, že strach začne žiť vlastným životom. Zjaví sa náhle, bez varovania, bez zjavnej príčiny. A presne vtedy sa môže z bežnej emočnej reakcie stať niečo oveľa vážnejšie – panický atak.

Aj o tom sa Hana Michalčíková z Rádia Regina Západ rozprávala s psychoterapeutkou, doktorkou Michaelou Buck.

V článku sa dozviete:

• čo presne je panický atak a ako sa líši od bežného strachu,

• aké má najčastejšie telesné a psychické prejavy,

• prečo sa panické ataky vracajú,

• ako pomáha zmena myslenia a dýchanie,

• kedy už treba vyhľadať odborníka.

Keď strach príde ako blesk z jasného neba

V ohrozujúcich situáciách nás strach chráni – zabráni nám chytiť jedovatého hada či zjesť pokazené jedlo. Problém nastáva, keď prichádza v situáciách, kde reálne žiadne nebezpečenstvo nehrozí.

Panický atak je náhly, intenzívny záchvat strachu, ktorý sa objaví bez logického dôvodu. Podľa odborníkov má panický atak aspoň raz v živote približne 30 % ľudí. U mnohých sa už nikdy nezopakuje, no u niektorých môže prísť znova.

Prejavy môžu byť veľmi rôznorodé:

• prudké búšenie srdca,
• potenie, triaška,
• slabosť a podlamovanie kolien,
• tlak v hrudi či pocit dusenia.

Tieto telesné prejavy sú len prvou časťou. Aby sme mohli hovoriť o panickom ataku, musia sa k nim pridať aj stiesňujúce myšlienky: „Asi omdlievam… niečo so mnou nie je v poriadku… zomriem…“

Panický atak nie je iba o fyzických symptómoch. Tvorí ho trojica faktorov:

• Telesné pocity – búšenie srdca, tlak v hrudi, triaška...
• Myšlienky – katastrofické scenáre a strach z kolapsu.
• Správanie – vyhýbanie sa miestam či situáciám, kde sa atak objavil.

Ak človek napríklad zažije záchvat v autobuse, môže sa mu začať vyhýbať zo strachu, že sa to zopakuje. Tým si však úzkosť nevedomky posilňuje.

„Prvý panický atak človeka skutočne ochromí,“ vysvetľuje doktorka Michaela Buck. „Najmä keď vôbec netuší, čo sa deje. Niekedy príde v noci – človeka prebudí rýchly tep, zrýchlené dýchanie, pocit ohrozenia. Záchvat trvá zvyčajne okolo pätnásť minút a potom odznie.“

Ako ďalej dodáva, atak sa môže vrátiť. Kľúčom je však preraziť začarovaný kruh paniky zmenou myšlienok.

Pomáha:

• uvedomiť si, že symptómy sú nepríjemné, no nie nebezpečné,
• naučiť sa správne dýchať,
• pracovať s pozornosťou,
• rozpoznávať negatívne automatické myšlienky,
• postupne sa nevyhýbať situáciám, ktoré úzkosť vyvolávajú.

Ak však strach a úzkosť začnú zasahovať do bežného fungovania, obmedzovať naše aktivity či určovať naše rozhodnutia, je čas vyhľadať odborníka.

Psychoterapia dokáže pomôcť človeku pochopiť, čo sa s ním deje, naučiť ho techniky na zvládanie paniky a postupne mu vrátiť kontrolu nad životom.

25 50 75 90