Nepamätáte si tváre ľudí? Neurológ vysvetlil, čo môže byť spúšťačom tvárovej slepoty

Tvárová slepota, odborne prosopagnózia, je porucha funkcie mozgu, ktorá človeku znemožňuje rozoznávať tváre. Nejde o problém zraku, ale o zlyhávanie špecifických mozgových centier zodpovedných za spracovanie podoby ľudí.

V článku sa dozviete:

• čo je tvárová slepota a ako sa prejavuje,

• aké sú najčastejšie príčiny vzniku prosopagnózie,

• ako sa žije s touto poruchou v bežnom živote,

• prečo ju nemožno úplne vyliečiť,

• čo môže pomôcť zmierniť jej prejavy.

Podľa neurológa a riaditeľa nemocnice v Hlohovci Branislava Veselého môže prosopagnózia vzniknúť po úrazoch, pri zápalových ochoreniach mozgu či mozgových nádoroch.

Ojedinele sa však pacient s touto poruchou narodí – a práve to je prípad Libora. Ten si svoju poruchu naplno uvedomil v prvej práci.

„Stretával som tam veľké množstvo ľudí. Mali sme spolu e-mailovú komunikáciu, mená a priezviská som poznal bez problémov. Ale akonáhle sme sa raz videli a neskôr stretli opäť, vôbec som nevedel, kto je ten človek, s ktorým som sa rozprával minule,“ priblížil pre Rádio Slovensko.

Prosopagnózia však nekomplikuje život iba v práci – zasahuje prakticky všetky bežné situácie.

Bežný deň plný neistoty

„Ideš do banky, je tam päť priehradiek a niečo riešiš s jednou osobou. Zapamätáš si jej meno, ale keď tam prídeš na druhý deň, nemáš šancu spoznať, ktorá to bola,“ vysvetľuje Libor.

Neistota sa prejavuje aj pri stretnutiach na ulici. Ľudia často očakávajú pozdrav či reakciu – no Libor jednoducho netuší, s kým sa míňa.

„Reakcie sú rôzne. Mnohí sa cítia dotknutí, niektorí až urazení. Keď sa pozeráme jeden na druhého a ja ich nepozdravím, pôsobí to nepríjemne. Preto radšej zdravím všetkých. Ideálne je, keď ma pozdravia prví. Ale stáva sa, že sa mi prihovoria po čase a ja nemám tušenie, kto to je. A sú aj takí, ktorí sa mi preto už vôbec neprihovoria.“

Liečba neexistuje, nádej áno

Ako dodáva neurológ Branislav Veselý, na tvárovú slepotu dnes neexistuje špecifická liečba. Mozog však disponuje schopnosťou tzv. plasticity – dokáže sa čiastočne prispôsobovať a vytvárať nové spojenia.

Práve preto môže pravidelný tréning, kognitívne cvičenia a aktívna interakcia s okolím zmierniť prejavy poruchy, aj keď úplné vyliečenie zatiaľ možné nie je.

25 50 75 90