Psík z Dunaja čakal na svojho pána 13 rokov. Bratislavský Hačikó dojal celé Slovensko

Bratislavský Hačikó, ako volali psíka zo Zimného prístavu na Dunaji s menom Apollo či Bobčo, čakal na pána trinásť rokov. Nik o ňom podobný film, ako bol filmový trhák s Richardom Gerem, doteraz nepripravil.

Priplával na dreve

Ešte ako šteniatko ho zachránili robotníci z prístavu, keď ho vylovili z vôd Dunaja. Priplával na dreve v smere od Rakúska.

Dostal viac mien. Volali ho Apollo, Bobčo či Dunčík. Ku ktorému z robotníkov ho najviac ťahalo jeho psie srdce sa už nevie.

Ročne viac ako tisíc psíkov

Robotníci odišli a psík ich tam verne čakal. Žiaden z nich si ho nevzal domov. Ľudia mu nosili jesť a pod mostom Apollo postavili búdu. Túlal sa po Bratislave a vracal sa pod Apollo čakať robotníkov.

Ľuďom veľmi nedôveroval a to ani tým, čo ho kŕmili. Každý deň šiel trasou do centra mesta a späť pod most čakať svojho pána.

Po 13 rokoch sa o Bobča postarala Slovenská aliancia ochrancov zvierat, odkiaľ Iva Hložková o bratislavskom Hačikó povedala: „Bola len šťastná náhoda, že ho nezrazilo auto.“

V útulku pre psích seniorov pri Trenčíne, kde mu poskytli veterinárnu starostlivosť a dali mu konečne domov, prežil ďalších sedem rokov. Stalo sa tak potom, čo sa po roku 2017 objavil Bobčov príbeh v médiách.

Tisícky podobných príbehov ako príbeh Bobča sa stretáva aj na jednom mieste v útulku Tuláčik v Brezne. Jana Kokavcová zakladateľka Občianskeho združenia Tuláčik pre Televíkend povedala:

„Ročne nám pribudne cez tisíc psíkov, čo je veľa a pre nás je dôležité, aby aj odchádzali a uvoľňovali miesto pre veľmi choré, týrané a zranené psíky, ktoré stále čakajú na ulici a potrebujú nás.“

Aby nezomreli na ulici

Pracovníci Tuláčika chodia po okolitých rómskych osadách Horehronia:

„V okolí Brezna je ich dosť. Psíky k nám chodia v zlom stave. Berieme len tie najhoršie prípady, ktoré potrebujú akútnu veterinárnu pomoc a opateru, aby nezomreli na ulici bez pomoci.“

V Tuláčiku začínali pred pätnástimi rokmi v domácom prostredí na dvore a zbierali psíky z ulice. V útulku majú niekedy aj cez dvesto psíkov, ktoré treba všetky hneď ráno nakŕmiť, vyčistiť, vyvenčiť a ako hovorí Jana Kokavcová „na dobrovoľníckej báze to už nejde,“ nuž majú aj zamestnancov, ktorí im pomáhajú s opaterou psíkov.

Ak ho vrátite, ublížite najviac

Kamera Televíkendu objavila v Tuláčiku aj rodinu z Martina, ktorá si do Brezna prišla psíka adoptovať a jej hlava rodiny otec Branislav Kmeť vysvetlil:

„Mali sme 16 rokov psíka, ktorý nám zomrel na starobu. Chceli by sme zasa do rodinného domčeka väčšieho psíka aj na dvor a na čo zbytočne kupovať? Takto pomôžeme viac aj psíkom, ktoré nemôžu mať rodiny.“

Pri adopcii psíka Jana Kokavcová upozornila, že najlepšie je, ak sa človek pri prvých problémoch nevzdá:

„Adopcia v rodine trvá pre psíka aj dva – tri týždne, aby sa oboznámil s prostredím, aby si zvykol na režim rodiny. Preto je dôležité pri prvom probléme sa nevzdať, lebo psíkovi najhoršie, čo môžete spraviť, keď ho vrátite z adopcie.“

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Pomôcť môžete aj virtuálnou adopciou cez webovú stránku Tuláčika, alebo ak prídete do útulku v Brezne, kde vám psíka požičajú na vyvenčenie.

Po okolitej nádhernej prírode si spravíte výlet cez brezniansku Skalku, čo je nenáročná trasa krásnym lesom s výhľadom na mesto a pomôžete psíkom zavretým v útulku sa aspoň v ten deň trochu vybehať.

Viac sa dozviete, ako získate kamaráta s najčistejšou a najvernejšou dušičkou na svete, alebo ho aspoň vezmete na výlet aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo. Stačí, ak máte kúsok voľného miesta v srdci.

Zdroj: Televíkend, archív, STVR - Stanislav Háber 25 50 75 90