Sledujte služby Božie na Jednotke a spoznajte význam a tradície Veľkého piatka

Všeobecne sa Veľký piatok chápe ako pripomienka umučenia a smrti Ježiša Krista pred Veľkou nocou. Veľkonočné sviatky sa tradične slávili aj pred smrťou Ježiša Krista na začiatku nášho letopočtu.

Oslavy jari po jarnej rovnodennosti mali viacero dôvodov a tradícii od pohanských čias. V judaizme sa slávi na jar pesach, teda sviatok nekvasených chlebov ako pripomienka exodu z Egypta pod vedením Mojžiša. Faraón nechcel prepustiť Židov ani po deviatich ranách.

Hospodinov anjel pobil všetkých prvorodených ľudí aj zvieratá. Židia si natreli veraje dverí krvou obetovaného baránka a tak ostali ušetrení. Pre svoju obetu sa Ježiš Kristus prirovnáva v kresťanstve k obetovanému baránkovi.

Dielo vykúpenia človeka

V kresťanských cirkvách sa slávi Veľká noc od roku 325 po nicejskom koncile v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. V evanjelickej cirkvi sa Veľký piatok považuje za najvýznamnejší sviatok rovnako, ako aj v iných kresťanských cirkvách.

V tento deň Ježiš Kristus dokončil dielo vykúpenia sveta, čo si pripomíname v modlitbách Krížovej cesty osobitne na Veľký piatok.

Konajú sa na rôznych miestach Ekumenické pašiové sprievody, aký začína aj na Veľký piatok 18. apríla po 31. raz v Košiciach o 12:30 h pred Evanjelickým chrámom na Mlynskej ulici a končí sa pri Dóme sv. Alžbety.

Kristova krv na Slovensku

Témou Ekumenického pašiového sprievodu je podľa Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska „Boh v Ježišovi dáva všetko.“ Lebo Božou milosťou Boh každému udelil mieru viery, nádeje, lásky, trpezlivosti, múdrosti, sily, radosti, pokoja a večného života.

Na najstaršom pútnickom mieste na Slovensku v Marianke bude o 12 h Krížová cesta, ktorá začína na svahu pri ceste k Svätej studni. Postavili ju tu v rokoch 1930 až 1936 v štrnástich murovaných kaplnkách v rôznych architektonických štýloch, kde stoja sugestívne sochy v životnej veľkosti.

Priamo Božej krvi sa veriaci môžu pokloniť v Hronskom Beňadiku, kde v chráme opatrujú kúsok zo šiesteho zastavenia Ježiša Krista na krížovej ceste pred tisícročiami, keď mu Veronika podala ručník a on si doňho utrel zakrvavenú tvár.

Dar pápeža Pavla II.

Stopy Kristovej krvi sú na kúsku šatky uloženej v Hronskom Beňadiku od roku 1483 viditeľné. Nitrianske biskupstvo na svojej stránke uvádza:

„Na Slovensku sa nachádza starobylá relikvia Kristovej krvi, ktorej prítomnosť nemá na Slovensku obdobu. Relikvia Kristovej Krvi je už vyše 500 rokov opatrovaná a uchovávaná v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku. Ide o časť látky, ktorá je nasiaknutá Krvou Ježiša Krista a je vložená do takmer 1 meter vysokého relikviára. Relikviu pôvodne daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi, a on ju zasa daroval benediktínskemu Opátstvu v Hronskom Beňadiku v roku 1483.“

V niektorých evanjelických chrámoch podľa miestneho zvyku zvony zvonia, lebo volajú ľudí k pokániu. Na Jednotke sledujte na Veľký piatok 18. apríla 2025 priamy prenos od 10:00 h z evanjelického chrámu v Turej Lúke.

Zvony odleteli do Ríma

Vo všetkých rímskokatolíckych chrámoch zvony zmĺknu, vraví sa tomu, že zvony odleteli do Ríma. Vrátia sa až na Bielu sobotu večer, kedy sa slávi prvá omša Zmŕtvychvstania Božieho Syna, ktoré si pripomíname na koniec trojdenia v nedeľu.

Pri evanjelických bohoslužbách sa vysluhuje na Veľký piatok eucharistia a zvyčajne sa zvoní pri čítaní evanjelia o dokonaní Ježiša na kríži.

V rímskokatolíckej cirkvi sa na Veľký piatok neslúžia sväté omše. Tento deň sa nazýva aj Piatok utrpenia Pána.

Rímskokatolícke obrady

V rímskokatolíckych chrámoch sa však konajú obrady a to:

• Liturgia slova
• Poklona sv. krížu
• Eucharistia

Pri Liturgii slova si kňaz najprv kľakne pred oltár a ľahne tvárou k zemi, čím symbolizuje vďačnosť človeka voči Kristovi za to, že vykúpil svojou smrťou človeka z otroctva hriechu a smrti. Nasleduje čítanie z knihy proroka Izaiáša a čítanie Dávidovho žalmu. Evanjelium je nahradené Pašiami, teda dramatickým prednesom.

V ňom z Evanjelia jeden hlas prednáša reč evanjelistu, druhý reč ostatných a tretí reč Krista. Pašie sú zvyčajne spievané, ale aj čítané, pritom reč Krista pri Pašiách prednáša zvyčajne kňaz.

Pri Poklone svätému krížu kňaz povie: „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta.“ Veriaci odpovedajú: „Poďte, pokloňme sa.“

A s týmto úkonom sú spojené aj úplné odpustky, lebo Kristus smrťou na kríži vykúpil ľud z moci diabla a až do Veľkonočnej vigílie (nočná omša na Bielu sobotu pred nedeľným Zmŕtvychvstaním Pána) sa kľaká pred kríž s rovnakou úctou, ako pred eucharistiou.

Veriaci majú prísny pôst

Tretia časť obradov Veľkého piatka je prijímanie eucharistie, ktorú prinesie kňaz a položí na oltár. Po modlitbe Otče náš kňaz rozdáva hostiu a následne sa eucharistia prenesie v monštrancií do Božieho hrobu.

Ide o miesto v kostole pripravené tak, že pripomína hrob, v ktorom ležal Kristus a tu je vystavená na verejnú poklonu. V gréckokatolíckej a aj v pravoslávnej cirkvi sa na Veľký piatok neslúži liturgia a ani sa neprijíma ecuharistia.

Tradícia je kultúrnym dedičstvom

Rovnako ako v ostatných kresťanských cirkvách sa na Veľký piatok dodržiava prísny pôst, pričom sa na Veľký piatok konajú tri bohoslužby:

• Utiereň, čo je čítanie dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista a nazývajú sa aj Strasti, ktoré slúžia už na Veľký štvrtok večer
• Kráľovské časy, kedy sa na každej hodine čítajú žalmy a evanjelium viažuce sa k utrpeniu a smrti Ježiša Krista
• Večiereň so sprievodom okolo chrámu, ktorý symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista

Tradícia Veľkého piatka je súčasťou kultúrneho dedičstva našej spoločnosti a zvláštne bohoslužby sa konajú aj v mnohých protestantských cirkvách. Veľký piatok uznávajú a uctievajú vo viac ako štyridsiatich krajinách na celom svete.

Viac sledujte dnes v priamom prenose STVR na Jednotke.

Zdroj: TASR, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90