Chudobní sú v skutočnosti tajní boháči. Čo ste nevedeli o Jozefovi Gregorovi Tajovskom

Zakladateľ slovenskej realistickej drámy Jozef Gregor Tajovský (vlastným menom Jozef Alojz Gregor) sa narodil 18. októbra 1874 v Tajove a bol aj prozaikom, básnikom, redaktorom, učiteľom, úradníkom a politikom. Zomrel 20. mája 1940 v Bratislave.

Rodný dom v Tajove

Radio Slovakia International: Jozef Gregor Tajovský. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Ako v Radio Slovakia International pripomenuli:

"Dodnes sú jeho hry súčasťou kmeňového repertoáru slovenských profesionálnych divadiel, vrátane Slovenského národného divadla, ale aj domácich či zahraničných ochotníckych súborov."

Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70 rokov vysielania Slovenskej televízie vám prinášame seriál o osobnostiach, ktoré sa zapísali do histórie vysielania oboch médií pôsobiacich dnes pod značkou STVR.

Bojoval so Štefánikom proti sovietom

Jeho život bol dramatický. Vystriedal množstvo zamestnaní či pracovných miest, lebo sa nezhodol s vtedajšou cirkevnou alebo štátnou vrchnosťou.

Už v roku 1912 sa stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine. Po vypuknutí 1. svetovej vojny ho povolali do armády a odvelili na ruský front.

Tu prebehol do ruského zajatia a v roku 1917 vstúpil do československých légií. Bojoval medzi legionármi proti nastupujúcej moci sovietov.

Keď sa rozhoduje o živote a smrti

S generálom Milanom Rastislavom Štefánikom sa kamarátil ešte počas štúdií v Prahe vo vysokoškolskom spolku Detvan.

V Rádiu Devín uviedli viacero rozhlasových hier podľa jeho diel, ako aj hru Hrdina, ktorá je adaptáciou päťdejstvovej drámy Jozefa Gregora Tajovského. Autor ňou zavŕšil tému národnooslobodzovacích bojov.

K hrdinom slovenského povstania z rokov 1848 -1849 a k domácemu odboju počas prvej svetovej vojny pridal tému hrdinstva legionára na talianskom fronte.

Pod vplyvom avantgardných smerov vybudoval hlbokú ľudskú drámu vojaka, ktorý v hraničnej situácii rozhoduje o živote a smrti.

Z rozhlasového archívu si môžete pripomenúť aj ďalšie hry Jozefa Gregora Tajovského uvádzané za storočnicu v Slovenskom rozhlase ako napríklad Hriech z roku 1957 a Prvé hodinky z roku 1954.

Statky - zmätky a ďalšie klasiky

Autor Peter Štrelinger pre Rádio Devín pripravil už v roku 1997 dramatizované pásmo z jeho života pod názvom Podobizne.

V rámci cyklu Ars litera objavíte aj epizódu Zuzany Galkovej, v ktorej o živote a tvorbe slovenského dramatika a prozaika Jozefa Gregora Tajovského hovoril aj teatrológ Karol Mišovic.

V bohatom rozhlasovom archíve máme rozhlasové adaptácie klasických Tajovského diel Statky - zmätky, Mamka Pôstková či V službe a iné.

Intímne spovede o manželke Hane

Nájdete tam aj Tajovského poviedky v dramatizácii Jozefa Lenharta z roku 2006 pod spoločným názvom V kúpeli.

V rozhlasovom formáte Fakty boli spracované spomienky manželky J. G. Tajovského Hany Gregorovej Slovenka pri knihe.

Ako pripomenulo Radio Slovakia International, s manželkou Hanou Gregorovou (1885-1958) mali dcéru Dagmar, ktorá o otcovi napísala knihu Život musí mať cveng:

"Opísala v nej otcove detstvo, prvé lásky, ale aj začiatok života s jeho manželkou Hanou."

Dcéra opísala otvorene city rodičov

Neskôr Dagmar vydala knižne aj spoločnú korešpondenciu otca a mamy Hany, ktorá bola tiež známou spisovateľkou.

Pritom Radio Slovakia International pripomenulo vo vysielaní dcérine vyjadrenie k faktu, že intímne prejavy dvoch ľudí majú byť schované pred verejnosťou z piety či diskrétnosti:

"Hoci sa skúsenosti starších generácií nemôžu prenášať na mladšie, lebo každý si musí všetko, čo už tu bolo, overovať sám na sebe, predsa len poznanie, ako kto vedel či nevedel žiť, rozširuje aj náš citový obzor."

O večných otázkach

Listy Gregorovcov sú písané s otvorenosťou. Hovoria o večných otázkach ženskej emancipácie a riešení vzájomných vzťahov medzi mužom a ženou.

Ako aj Jozef Gregor Tajovský v liste manželke zdôraznil:

"Verím, že dušou budem k tebe zalietať, kým len potrváš v živote, aby sme spolu napĺňali duše ľudské bojom o večné, o lásku."

Chudobní sú mravnejší

Dramatik Jozef Gregor Tajovský sa zameriaval na sociálne problémy, keď zobrazoval chudobných ako mravnejších, ako tajných boháčov, lebo sa vedia správne rozhodnúť pre ľudské dobro:

"Vo verejnosti zarezonoval jeho príbeh úbohého sluhu Maca Mlieča či statočnej Mamky Pôstkovej."

Podľa dcéry Dagmar mal jej otec okrem písania mnohé záľuby. Bol dobrý rybár, rád pracoval vo svojej záhradke či pomáhal pri včelách:

Spomínanie v novom svetle

"Spoločenskú odvahu som získavala vďaka mamke."

"Musím priznať, že my dvaja s oťkom sme sa najlepšie cítili s obyčajnými ľuďmi, s ktorými sa dalo rozprávať o bežných veciach."

"O hospodárstve, o včeličkách, o prenášaní klátov na jar na lipovú pašu alebo v lete na lúčne kvety. Proste o úrode v našom malom vinohrade na záhrade. A o tom, ako zabrániť tomu, aby dorastajúce strapce hrozna neničili osy a vtáci."

Autor Jozef Gregor Tajovský zanechal po sebe monumentálne nielen divadelné dielo a o živote sám povedal, ako Radio Slovakia International citovalo jeho slová:

"Na spisovateľov sa aj spomína, keď už sú slávni, keď zomrú, povedia o nich aj to, čo sa nedočítame v žiadnej učebnici literatúry."

"A hoci také spomínanie má s literatúrou málo spoločného, vykresľujú nám tieto spomienky spisovateľa v novom živom svetle."

Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Radio Slovakia International, Rádio Devín, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90