Prečo Hane Michalčíkovej hovoria Baška? Prezývku jej dali podľa postavy zo známeho seriálu

So storočnou históriou Slovenského rozhlasu sa v Bratislave spájajú viaceré budovy, nielen ikonická obrátená pyramída.

O úzko spätých budovách minulosti

Z týchto dôvodov rozhlasáci vyrazili na koľajnice a prešli sa miestami, ktoré sú úzko späté s rozhlasovou minulosťou a aj súčasnosťou.

Hana Michalčíková spomína na budovu rozhlasu na Zochovej. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Jazdu rozhlasovou električkou zmapovali v Rádiu Regina Západ, z ktorej poslucháčov sprevádzali moderátori STVR Richard Šümeghy a Martin Jurčo spolu s výnimočnými spolucestujúcimi:

Romanom Bombošom, Hanou Michalčíkovou, Ľubošom Kasalom, Mariánom Grebáčom, Jánom Jánošim a Mariánom Minárikom.

Nechýbala ani intendantka Rádia Regina Západ Nora Turancová a vedúci vydania Marcel Hanáček.

Dobrodružné začiatky vysielania

Spomínalo sa aj na začiatky vysielania, ktoré boli riadne dobrodružné, keď prvým štúdiom bola malá kutica za javiskom Moyzesovej koncertnej siene na Vajanského nábreží číslo 12, ktorá bola vtedy vládnou budovou.

Pracovníci zodpovední za prenos signálu boli v podstate elektrotechnickí pionieri. Moderátor STVR Roman Bomboš vo vysielaní Rádia Slovensko zdôraznil, že na rozvoj rádiového prenosu, ktorého prvenstvo vo svete má náš kňaz Jozef Murgaš (1864 - 1929), mali vplyv nové patenty:

Kondenzátorový mikrofón visel na šnúre zo stropu

„V roku 1916 pribudol patent na kondenzátorový mikrofón.“

Storočnica rozhlasu - Andrej Bagar o prvých vysielaniach. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

A práve o takomto kondenzátorovom mikrofóne sa nám v archíve Slovenského rozhlasu dochovalo komické rozprávanie Andreja Bagára (1900-1966): „Recitovali sme do akejsi drevenej škatule, ktorá visela na motúze.“

Takže prvý rozhlasový mikrofón bola drevená škatuľa visiaca na motúze, čo si ťažko vieme predstaviť.

Sťahovanie po bombardovaní

Ďalšia dôležitá budova Slovenského rozhlasu sídlila na Jakubovom námestí a potom neskôr na Zochovej ulici číslo 1.

Šlo o školskú budovu, kam sa rozhlas dočasne presťahoval v auguste 1944 po bombardovaní sídla na Jakubovom námestí a zostal na Zochovej ulici číslo 1 do roku 1985, kedy sa otvorila budova obrátenej pyramídy.

Na roky strávené na Zochovej ulici číslo 1 v rozhlasovej električke spomínala legendárna rozhlasová moderátorka STVR Hana Michalčíková, ktorá pomenovala hlavné rozdiely medzi dvomi sídlami Slovenského rozhlasu:

Nahrávalo sa postojačky a na klavír sa hralo naživo

„Najkrajšie na Zochovej boli rozhlasové štúdiá, z ktorých sa vysielalo.“

Boli unikátne veľké a nahrávalo sa podľa Hany Michalčíkovej aj postojačky. Iné staré sídlo rozhlasu malo aj iné podmienky vysielania, aké sa už nedajú zopakovať:

„A Peťo Hanzely ako hudobný redaktor, keď niekedy pri jeho aktivitách aj nepriniesol pásy s hudbou, tak on povedal: Baška, neboj sa, nič sa nedeje. My budeme hrať, improvizovať. A on hral na klavíri hudobné predely medzi zvukmi. Bolo to úžasné.“

Pozadie vzniku prezývky

Samu seba nazvala Hana Michalčíková, že ju volajú kolegovia Baška. Túto tajomnú prezývku Hane Michalčíkovej dala pred mnohými desaťročiami ďalšia rozhlasová legenda moderátorka Janka Bleyová, ktorá pre web stvr.sk vysvetlila:

„Na konci 60. rokov bol populárny poľský televízny seriál Pán Wolodyjowski, v ktorom vystupovala príťažlivá ženská postava Baška a Hanka akoby jej z oka vypadla.“

Moderátorka Baška, teda Hana Michalčíková, v rozhlasovej električke vysvetlila, čo v obrátenej pyramíde oproti starej budove na Zochovej chýba:

„Vo vysielacích štúdiách boli veľké okná a tie boli pol roka z roka pootvárané. Spievali nám vtáci. To v pyramíde chýba.“

Viac o rozhlasovej električke, ktorá vyrazila po stopách storočnice Slovenského rozhlasu sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Rádio Regina Západ, Rádio Slovensko, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90