Prvé vysielanie Slovenskej televízie vo farbe bolo senzáciou z výkladu železiarstva na ulici

Z vysielača Krížava išlo v roku 1970 prvé farebné televízne vysielanie na Slovensku.

Vietor lomcuje žeriavom aj vysielačom

Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70. výročí Slovenskej televízie nemôžeme obísť významnú technickú historickú kapitolu televízneho vysielania, keď Bratislava začala vysielať farebne.

Práve teraz pri jubileu televízneho vysielania prechádza vysielač Krížava rekonštrukciou. Viac ako stometrový stožiar vysielača drží osem pevných oceľových lán. Zložité práce vykonávajú pracovníci nemeckej firmy. Laná boli vyrobené v Taliansku.

Výmenu komplikuje nárazový vietor, ktorý rozkmitá rameno žeriava. Pracovať môžu len do rýchlosti vetra 9 metrov za sekundu. Ako vysvetlil v Správach STVR technik Peter Kráľ:

„Prvé farebné vysielanie v rámci Slovenska bolo uskutočnené z tohto vysielača a boli to majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970.“

„Z vysielača sú aj dnes šírené všetky štyri televízne multiplexy a sedem rozhlasových efemiek.“

Senzácia z výkladu železiarstva na ulici

Slovenská televízia vysielala po prvýkrát vo farbe v roku 1970 a hneď významné televízne prenosy, ktoré ohúrili nielen domácich nadšencov vtedy mladého televízneho vysielania, ale aj milióny divákov na celom svete.

Novinka v podobe farebného televízneho vysielania a prenosov vyžadovala predovšetkým vlastníctvo farebného televízora. Taký televízor mal málokto. Preto sa na to "čudo" chodili ľudia pozerať do výkladov obchodov.

Prvé farebné vysielanie športových prenosov sledovali z chodníka, odkiaľ sa pozerali na televízor vo výklade železiarstva v Bratislave.

Pamätník 93-ročný novinár

Vo farbe sa začali zo Slovenska televízne vysielať Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách v roku 1970. A celý svet tieto majstrovstvá prenášal a sledoval.

Bol pritom aj dlhoročný televízny pracovník Martin Schelling (na snímke bývalého šéfrežiséra HRTN STV Štefana Kaca Felixa), ktorý od polovice 70. rokov až do roku 1990 zastával funkciu zástupcu šéfredaktora v Hlavnej redakcii televíznych novín (HRTN) a pre web STVR dodal:

„Pozdravný list nám dokonca poslal aj vtedajší americký prezident Richard Nixon ako výraz uznania, ako sme celé podujatie zvládli.“

Štrbské Pleso vyhralo

Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) rozhodla o uskutočnení 17. Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní na Štrbskom Plese na Slovensku len tri roky predtým v čase od 14. do 22. februára 1970.

V týchto pamätných dňoch sa teda uskutočňovali prvé farebné televízne prenosy a vysielanie zo Slovenska sa šírilo do celého televízneho sveta.

Novinár a dnes 93-ročný Martin Schelling bol od roku 1968 aj predsedom Slovenského lyžiarskeho zväzu a podpredsedom Československého lyžiarskeho zväzu, preto má o majstrovstvách vo Vysokých Tatrách doteraz všetky informácie v živej pamäti:

„Majstrovstvá sveta v roku 1970 v lyžovaní chceli usporiadať aj iní kandidáti.“

„Uchádzali sa o ne silné lyžiarske strediská Garmisch-Partenkirchen a Falun. Nakoniec kongres FIS v Bejrúte rozhodol o Slovensku, čo bolo aj ocenenie našich organizátorských schopností pripraviť takéto podujatie.“

Impozantné predstavenie sa svetu

„Bol to výrazný úspech najmä nášho zástupcu vo FIS Jána Mráza, ktorý sa stal aj generálnym tajomníkom majstrovstiev sveta. Boli tam aj významné športové úspechy našich lyžiarov ako prvé miesto združenára Stanislava Rygla a strieborný Jiří Raška v skokoch na veľkom mostíku.“

Vtedajšia Slovenská televízia Štúdio Bratislava sa pri premiére vo farbe predstavila impozantne naraz celému svetu.

Doteraz ide o jedno z najvýznamnejších športových podujatí na Slovensku, keď sa ho zúčastnilo okolo 500 športovcov z 25 krajín.

Technik František Rác pozná podrobnosti

Preteky FIS 1970 pomohli rozvoju Vysokých Tatier, ale najväčšou senzáciou boli prvé farebné televízne prenosy do tridsiatich krajín.

Vtedajší výrobný riaditeľ prevádzky televízneho štúdia Mlynská dolina Slovenskej televízie Bratislava František Rác (na snímke vyššie) spomínal, že prenosový voz, ktorý bol na tú dobu veľmi finančne náročný, pomáhal Slovenskej televízii zabezpečiť zo svojich zdrojov vtedajší Slovnaft:

„V roku 1970 bola spustená do užívania aj Mlynská dolina, ktorá má tiež už viac ako 55 rokov. Začali sme pravidelne vysielať z Mlynskej doliny, kde boli prvé štúdiá, hlásateľne a celé zázemie.“

S prenosovým vozom na farebné vysielanie bol však problém, keďže jeden nestačil a museli si v Slovenskej televízii požičať aj jeden magnetický záznam od viedenskej televízie z Rakúska.

Pašovanie techniky cez hranice

Neskôr si Rakúšania požičali zasa náš, na čo v roku 2025 vtedy 88-ročný František Rác pre web STVR dodal:

„Technológia magnetického záznamu, vtedy šlo o najnovšiu techniku typu Ampex, bola pre nás embargovaná, teda bolo zakázané ju doviezť do socialistickej krajiny. Podarilo sa to, paradoxne, trochu ako sa vraví na čierno cez veľkých medzinárodných obchodníkov.“

„Získali sme túto techniku s obrovskými problémami najprv pre vysielacie pracovisko televízie na námestí SNP v Bratislave, odkiaľ Slovenská televízia vysielala z budovy terajšieho ministerstva kultúry.“

Do Prahy musel ísť hneď, aj keby mal ísť pešo

„Tamojší výťah bol odstavený, vymieňal sa a tak sme cez výťahový otvor vytiahli magnetický záznam pomocou kladiek až na štvrté poschodie.“

Na čierno získali techniku cez veľkých medzinárodných obchodníkov, čo znamená, že ju prepašovali vďaka veľkým dodávkam iných tovarov, do ktorých techniku zamaskovali. Keďže sa záznam podarilo takmer zázrakom získať, ťažká partia čakala na jeho dodanie päť dní, kým magnetický záznam konečne prišiel cez hraničný priechod Mikulov.

Problémy s farebným vysielaním mali však aj ďalšie zádrhely už počas prvých prenosov z FIS 1970 zo Štrbského Plesa, o čom František Rác prezradil:

Francúzi sa oficiálne sťažovali

„Farebné vysielanie šlo cez dva systémy. Jeden bol nemecký v systéme PAL. Druhý bol francúzsky v systéme SECAM. Začali sme prvé farebné vysielanie Československej televízie a prišiel pokyn, že mám okamžite prísť do Prahy, aj keby som mal ísť z Vysokých Tatier pešo.“

„Francúzi sa totiž oficiálne sťažovali.“

Prvá bola suita Carmen

Ako technický odborník musel ísť František Rác do Prahy na ministerstvo vysvetľovať francúzskym diplomatom, akým spôsobom zabezpečujú vysielanie:

„Vysvetlil som im, že máme transkóder pre systém PAL a aj pre systém SECAM a teda dokážeme signálom zo Štrbského Plesa pokryť oba vysielacie prenosové systémy v požadovanej kvalite pre rozličné krajiny a nemusia mať obavy.“

K ďalším zaujímavostiam prvého farebného televízneho vysielania František Rác dodal, že „úplne prvým farebne zhotoveným televíznym programom nebol prenos majstrovstiev sveta zo Štrbského Plesa.“

„Niekoľko dní pred zahájením FIS 1970 sme v bratislavskej tržnici pripravili skutočne prvý televízny farebný záznam a to baletnej suity Carmen.“

Rarita: vo farbe aj čiernobielo zároveň

„Ten bol však podľa programovej štruktúry odvysielaný až po majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese, ktoré boli teda vysielané skôr.“

Túto informáciu doplnil archivár Slovenskej televízie Milan Antonič slovami, že baletná suita Carmen (hudba Rodion Ščedrin, Georges Bizet, réžia Jozef Novan) bola odvysielaná premiérovo 15. novembra 1970:

„Zaujímavosťou až raritou v rámci vysielania bol fakt, že relácia bola vysielaná premiérovo 15. novembra 1970 večer súbežne na 1. programe čiernobielo a na 2. programe vo farbe. Celý deň vo farbe sme prvýkrát vysielali na Silvestra 1973.“

Svedectvo času

Prvé televízne farebné vysielanie je spojené teda aj so spustením vysielacieho pracoviska v Mlynskej doline, s dobrodružným získaním technológie, diplomatickou roztržkou, ale najmä s veľkou obetavosťou a profesionalitou pracovníkov Slovenskej televízie.

Dodajme, že pamätníci napriek vysokému veku mohli priniesť svedectvo naprieč časom, čo všetko sa za farebným televíznym úspechom skrýva v dejinách Slovenskej televízie.

Zdroj: TASR, STVR - Štefan Kaco Felix, Stanislav Háber 25 50 75 90