Pri storočnici Slovenského rozhlasu si pripomíname aj ďalšie výročia, ktoré sú dôležité pre rozvoj tohto média u nás.
Slobodný slovenský vysielač patrí k najslávnejším
Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V Rádiu Slovensko na vysielanie Slobodného slovenského vysielača spomínali slovami: „Vysielanie Slobodného slovenského vysielača patrí k najslávnejším momentom rozhlasovej histórie.“
Takto si samostatnú historickú kapitolu odvtedy píše rozhlasové vysielanie štúdia Banská Bystrica, ktoré pravidelne začalo vysielať v roku 1957.
V tejto metropole Slovenského národného povstania z druhej svetovej vojny si vždy na výročie ozbrojeného boja Slovákov spomíname aj na rozhlasové začiatky.
Nie Bratislava, ale Banská Bystrica
Z Banskej Bystrice sa totiž šírili 30. augusta 1944 zrazu o 11.00 h tieto prekvapujúce slová: „Upozorňujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica, a nie program Bratislavy.“
Improvizované štúdio Slobodného slovenského vysielača vzniklo tak, že rozhlasový pracovník Gabriel Rapoš sa stretol s budúcim veliteľom SNP Jánom Golianom.
Nech upozornia všetkých
Spolu pripravili plán rozhlasového vysielania pre účely povstania a 30. augusta 1944 sa ďalej z banskobystrického štúdia ozvalo:
„Tí, ktorí počúvajú program Banskej Bystrice, nech upozornia všetkých svojich známych, že mimoriadne správy vysielame zo stanice Banská Bystrica.“
Vysielanie Slobodného slovenského vysielača sa zameralo na podporu ozbrojeného boja a prispelo k jeho organizovaniu, o čom informuje aj samostatná webová stránka STVR o histórii Slovenského rozhlasu.
Vo vysielaní proti fašizmu sme boli prví v Európe
V Európe bolo viac vysielačov, ktoré vysielali proti fašistickej moci.
Na Slovensku sme však mali rozhlasový primát. Po prvý raz sa ozvala výzva na ozbrojené povstanie proti fašizmu z frekvencií oficiálneho štátneho rozhlasu. V Rádiu Slovensko dodali:
„Skupina rozhlasákov sa už týždne predtým pripravovala na situáciu, keď bude potrebné pomôcť ozbrojenému boju proti nacistickým vojskám a domácemu režimu.“
Už o niekoľko dní došlo k nemeckému bombardovaniu budovy, odkiaľ Slobodný slovenský vysielač z Banskej Bystrice vysielal.
Až po ústup povstania
V Rozhlasovom lexikóne moderátor STVR Ľuboš Kasala dodal: „Posledný raz sa Slobodný slovenský vysielač ozval 27. októbra 1944.“
Po 2. septembri 1944, keď Nemci zbombardovali budovu Slobodného slovenského vysielača, museli rozhlasoví pracovníci vysielať z mobilného vysielača.
Posledný deň vysielali z Donovalov, ale stanovištia predtým mali na letisku Tri Duby, vo Zvolene, Brezne, Slovenskej Ľupči, Dubovej či Laskomeri.
K pracovníkom, ktorí zabezpečovali existenciu Slobodného slovenského vysielača, okrem spomínaného Gabriela Rapoša, patril jeho zástupca Anton Hollý, vedúci techniky bol Jozef Vrabec a tajomníkom Ján Balaďa.
STVR online
Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
Zdroj: Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, STVR - Stanislav Háber
Dajte vedieť vašim priateľom a známym.
Súvisiace články
-
Dni otvorenej pyramídy. Slovenský rozhlas pozýva verejnosť na jesenné oslavy storočnice vysielania Slovenský rozhlas sa otvorí počas jesene verejnosti v rámci projektu STOROČIE S VAMI. -
Hlásateľ Slobodného vysielača SNP sa stal za komunistov zakázaným autorom Autor legendárnej básnickej zbierky Ostaň tu ešte chvíľku nesmel publikovať. -
Jej rozprávky poznali celé generácie detí. Osud Marianny Grznárovej však vôbec nebol rozprávkový Ako stará mama zostala na výchovu malého polročného vnuka úplne sama. -
Pozrite si guľku, ktorú vystrelili po Borisovi Filanovi. Zaryla sa mu pri hlave do steny Pri narábaní s peniazmi je Boris Filan ako dieťa.
