Významné výročie storočnica pravidelného vysielania Slovenského rozhlasu obsahuje množstvo príbehov významných slovenských autorov, ktorí spojili svoj život s rozhlasovým mikrofónom.
Protestoval proti vstupu sovietskych vojsk
Je to smutné, ak navyše takíto autori sú spojení aj s našou históriou, v ktorej obstáli ako hrdinovia, keď riskovali aj svoj život.
Výber z ľúbostných básní Tibora Dörnera (1922-2002), známeho pod pseudonymom Ctibor Štítnický, sa stal kultovou zbierkou.
Člen partizánskej skupiny
Počas SNP bol hlásateľom Slobodného slovenského vysielača a od februára 1945 frontového vysielača v Košiciach. Ctibor Štítnický sa zúčastnil v rámci SNP aj bojových operácií ako člen partizánskej skupiny Slávia v Gemeri.
V roku 1968 Ctibor Štítnický nesúhlasil so vstupom okupačných armád na naše územie. Komunisti preto zakázali vydávať Štítnického knihy.
Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v roku 1966 uviedlo na trh ľúbostnú lyriku Ostaň tu ešte chvíľku.
Kultovú zbierku predávali pod pultom
Knihu ilustrovala čiernobielymi ženskými aktmi Oľga Bleyová. Symbióza energetického textu a pôsobivých snímok očarila čitateľov na niekoľko desaťročí.
Do roka vyšlo druhé vydanie zbierky. Dovtedy v ľúbostnej lyrike udával tón populárny Ján Smrek.
Básnik Ctibor Štítnický bol osobitý. Nekonkuroval Smrekovi. Odkrýval vo vzťahoch muža a ženy nové súvislosti.
Neočakával až taký úspech
Ako neskôr po roku 1989 Štítnický priznal, vôbec neočakával až taký úspech svojej zbierky, že sa stane kultovou knihou pre viac generácií. Po roku 1968 mu nesmeli vychádzať knihy. Zakázané bolo hovoriť na školách o jeho diele.
Kultová zbierka obsahovala verše z týchto jeho kníh:
- Presýpacie hodiny, 1943
- Červená šatka, 1946
- Rodina, (1952)
- Na teba myslím, (1954)
- Chlieb a ruže, (1959)
- Slnovrat (1962)
Zbierka Ostaň tu ešte chvíľku
sa predávala pod pultom na čierno v antikvariátoch. Žiaden predavač sa
neodvážil ju dať na pult predajne. Každý ju však do antikvariátu
vykúpil. Vedel, že kupujúceho na knihu ľahko nájde.
Známe sú jeho knihy pre deti s veselými hravými veršami.
Protifašistické hrdinstvo mu nepomohlo
Narodil sa 6. septembra 1922 v Štítniku, odtiaľ je jeho pseudonym. Vyštudoval gymnázium v Tisovci. V archíve STVR sa uvádza:
„Štúdium na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v rokoch 1942-1944 v Bratislave nedokončil. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania.“
Ani aktívny protifašistický odboj mu nepomohol v časoch tvrdej normalizácie. Režim ho zakázal ako autora. Nesmeli mu vychádzať knihy, ale zamestnali ho v knižnom veľkoobchode. Na Štefánikovej ulici v Bratislave mal štátny knižný veľkoobchod svoju kanceláriu.
Tu Ctibor Štítnický dával iným autorom knižné novinky. Písali mu na ne recenzie. Tie zverejňoval v novinách pre kníhkupectvá s názvom Nové knihy. Paradoxne, on nové knihy vydávať nesmel.
STVR online
Ctibor Štítnický zomrel 12. júna 2002 v Bratislave. Jeho básnická tvorba žije po roku 1989 už v opakovaných vydaniach ďalej.
Zdroj: Slovenský rozhlas, STVR - Stanislav Háber