Jej rozprávky poznali celé generácie detí. Osud Marianny Grznárovej však vôbec nebol rozprávkový

Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70. výročí Slovenskej televízie nemôžeme obísť výraznú rozhlasovú a televíznu osobnosť, spisovateľku Mariannu Grznárovú.

Formovalo ju Horehronie a životné rany

Narodila sa 1. decembra 1941 na čarokrásnom Horehroní v Rudne nad Hronom a zomrela v Bratislave 23. marca 2025.

Archivár Slovenskej televízie Milan Antonič pripomenul, že dielo Marianny Grznárovej bolo v rozprávkovej televíznej tvorbe ikonické:

Rodina prežila dramatické situácie vojny

„Rozprávkový seriál Pásli ovce valasi zasiahol x-generácií detí na Slovensku. Hádam nepoznám dieťa u nás, ktoré by nevedelo, o čom je reč.“

Otec Marianny Grznárovej bol policajt, ktorý sa zapojil do Slovenského národného povstania ako partizán, a mama učiteľka so štyrmi deťmi, ktorej dcéra Marianna v ťažkých vojnových a najmä povojnových časoch odmala pomáhala.

Zdroj: STVR, Marek Tvarožný

Rodina prežila dramatické situácie, ako boli nálety a letecké poplachy, pred ktorými sa ukrývali v pivnici, na čo si celý život Marianna Grznárová napriek útlemu veku, kedy to prežila, pamätala.

Podľa Milana Antoniča, bol seriál Pásli ovce valasi:

„Jedným z najúspešnejších rozprávkových seriálov u nás, ba možno aj najúspešnejším.“

Začínala v obecnej knižnici

Po štúdiách na jedenásťročnej strednej škole v Šuranoch, kde Marianna Grznárová v roku 1959 maturovala, vyštudovala slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Pedagogickom inštitúte v Nitre (1963) a šla učiť, aby získala učiteľský byt.

Pre nezhody s riaditeľom školy odišla do Bratislavy, kde začínala v knižnici v Devínskej Novej Vsi.

Od roku 1969 bola Marianna Grznárová redaktorkou a od roku 1971 sa stala pražskou spravodajkyňou denníka Ľud, odkiaľ prešla do Slovenského rozhlasu.

Bez motta a s rezervou

Tam dala výpoveď, lebo jej ponúkli prácu v Slovenskej televízii, kam takmer nenastúpila, lebo chceli od nej, aby vstúpila do komunistickej strany, čo však Marianna Grznárová nikdy neurobila.

Venovala sa večerníčkom, ktoré boli odideologizované.

Možno práve aj ďalšie traumatické osudové zážitky sa podpísali pod výrok Marianny Grznárovej, keď pragmaticky povedala:

„Svoje vlastné motto nemám a všetko beriem s rezervou. Verím, že všetko sa raz ukáže a pravda vyjde najavo.“

Postavičky zľudoveli

V rokoch 1972 až 1984 pracovala ako dramaturgička v bratislavskej Slovenskej televízii a neskôr odišla do slobodného povolania. Okrem písania poviedok či rozprávok publikovala básne.

Najviac si Marianna Grznárová získala detského, ale aj dospelého diváka práve vďaka veselým príbehom Maťka a Kubka, ktoré sa stali legendárnymi animovanými postavičkami a rýchlo zľudoveli.

Spisovateľka Marianna Grznárová tak zanechala výraznú stopu v Slovenskej televízii, kde sa venovala predovšetkým tvorbe pre najmenších.

Legendárni valasi na objednávku

Jej legendárny večerníčkový seriál Pásli ovce valasi vyšiel aj v populárnej rozprávkovej knihe Maťko a Kubko. O valachoch a ovečkách napísala rozprávku na objednávku redakcie, že má písať príbeh o zvieratkách.

Zdroj: STVR

To už spisovateľka zažila ďalšiu dramatickú stresovú situáciu, keď po roku 1968 emigroval jej manžel do Kanady a ona zostala za železnou oponou sama s dieťaťom.

Po rokoch emigrovala aj dcéra

Následne po niekoľkých rokoch dcéra Marianny Grznárovej emigrovala v roku 1985 tiež, ale do Francúzska. Mame nechala polročného vnuka.

Spisovateľka Marianna Grznárová so širokým utrápeným materinským srdcom sama vnuka vychovala v bratislavskej Dúbravke, kde aj v roku 2025 zomrela.

Do roku 1989 nebolo možné slobodne cestovať na Západ, a tak bola na všetko Marianna Grznárová sama.

Jej cyklus rozprávok Pásli ovce valasi, ktoré preslávili animátorskú tvorbu rozprávok Slovenskej televízie, pripravila aj v úspešnej knižnej podobe s názvom Maťko a Kubko.

Na legendárnom večerníčku Pásli ovce valasi vyrástli celé generácie detí a preslávil tvorbu Slovenskej televízie aj vo svete.

Zdroj: Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, pametnaroda.cz, STVR - Stanislav Háber