Slávny Ján Huňady dostal pri Lučenci riadny výprask. Čo sa tam stalo?

Do historického povedomia sa najviac slávny vodca Ján Huňady (1387-1456) dostal vďaka víťaznej bitke o Belehrad v 15. storočí.

Turecký sultán Mehmed II. obliehal Belehrad takmer dva mesiace. V krutých bojoch od 4. júla až do 22. júla 1456 sa obrovskej tureckej presile bránila hŕstka obrancov Belehradu na čele s uhorským vojvodcom Jánom Huňadym.

Vďaka zázračnému víťazstvu v tejto vopred prehratej vojne vtedajší pápež Kalixt III. zaviedol v kresťanskom svete zvonenie zvonov na pravé poludnie, čo sa od 15. storočia dodržiava dodnes.

Zvonia už celé stáročia

A prvé zvonenie zvonov vo všetkých kresťanských chrámoch sa začalo však ešte skôr, už od 29. júna 1456, kedy ho pápež nariadil na povzbudenie kresťanských vojenských oddielov v Belehrade. Po nečakanom víťazstve zvonia už celé stáročia každý deň.

Tieto vojská pomáhal v Uhorsku organizovať taliansky kňaz a neskôr po smrti vyhlásený svätec Ján Kapistránsky (1386-1456), ktorého 570. výročie smrti si pripomíname 23. októbra.

Zomreli krátko po sebe

Vie sa, že od bitky pri Belehrade sa prestal smiať až do svojej smrti 23. októbra 1456, teda krátko po zázračnom vojenskom víťazstve. Ešte kratšie po ňom, už 11. augusta 1456, zomrel aj vojvodca Ján Huňady.

Obaja Jánovia, aj Kapistránsky, aj Huňady, zomreli krátko po sebe na mor. Ich čin však na 70 rokov zastavil prenikanie Turkov do Európy.

Keďže vtedajší kráľ, maloletý Ladislav Pohrobok, odišiel do Viedne a šľachta odmietala pomôcť s náborom vojakov na rozhodujúci zápas pri Belehrade, vojsko pomáhal budovať kňaz Ján Kapistránsky verbovaním sedliakov na istú smrť.

Čo sa stalo pred zázrakom

Vo filmovom rozprávaní Hľadanie stratených svetov na Dvojke historik Pavel Dvořák v ďalšej epizóde o udalostiach, ktoré predchádzali zázraku v Belehrade.

Bitka pri Lučenci sa odohrala 7. septembra 1451. Napriek veľkej presile v nej vojská vedené slávnym bojovníkom Jánom Huňadym utrpeli drvivú porážku.

V jednom vreci sú neprávom

Stalo sa to aj vďaka husitskej taktike vojakov Jána Jiskru z Brandýsa. To je azda dôvod, prečo sa v slovenskom historickom vedomí husiti a bratríci kladú do jedného vreca, hoci predstavujú celkom odlišný historický fenomén.

Zatiaľ čo husitské vojsko prichádzalo na Slovensko so zámerom ničiť ekonomickú základňu Žigmunda Luxemburského, bratrícke hnutie malo naopak legálne poslanie.

Na pozvanie uhorskej kráľovnej Alžbety bránilo záujmy maloletého kráľa Ladislava Pohrobka voči poľskému protikráľovi Vladislavovi I.

Pol tisícročia stará história

Na túto historickú udalosť sa viaže Jiráskova slávna kniha Bratstvo, ktorá v histórii starej takmer pol tisícročia hľadá prirodzené zopnutie Slovákov a Čechov. Spojenie príbehu s knihou pomôže pri hľadaní historickej pravdy.

Je to veľmi dôležité obdobie slovenských dejín, ktoré sa začína nástupom Žigmunda na uhorský trón a končí takmer po storočí smrťou jeho vnuka Ladislava Pohrobka.

Bratrícka kapitola vyvracia mýty

Preto dokumentárny film zachytáva bratrícku kapitolu slovenských dejín. Rekonštrukciou historických skutočností na autentických, ale zabudnutých miestach vyvracia nepravdivé mýty, ktorými je opradený slovenský stredovek.

Sledujte vo štvrtok 15. októbra o 17.55 h filmové rozprávanie historika Pavla Dvořáka o Bitke pri Lučenci v cykle Hľadanie stratených svetov.

Viac sme priniesli aj v seriáli Strážcovia koruny o bojoch s Turkami v minulom roku na Jednotke.

Zdroj: Jednotka, Dvojka, Strážcovia koruny, Hľadanie stratených svetov, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90