Predstaviteľka hlavnej postavy filmu Potopa: Splnila som si svoj herecký sen

Sára Chripáková pochádza z malej obce Volica na východe Slovenska. O herectve snívala odmalička, no nikdy si nebola istá, či je to jej cesta.

„Ešte na základnej škole som rozmýšľala, že sa prihlásim na konzervatórium a budem sa venovať herectvu. Ale nakoniec som sa rozhodla pre gymnázium, povedala som si, že to bude istejšie do života,“ zaspomínala si Sára.

Nakoniec ju k filmu priviedla pandemická náhoda – link na kasting jej poslala susedka s presvedčením, že úloha je „šitá presne pre ňu”. A mala pravdu.

Keď ju režisér Martin Gonda vybral do hlavnej úlohy Mari vo filme Potopa, splnil sa jej detský sen, aj keď dovtedy išla životom úplne iným smerom.

V článku sa dozviete:

• ako sa Sára dostala k hlavnej úlohe
  

• s čím bojovala počas nakrúcania a čo bolo pre ňu najväčšou výzvou

• prečo sa učila kontrolovať rusínčinu

• ako vznikla silná chémia medzi hlavnými postavami

• čo pre ňu znamenal splnený herecký sen

Zdroj: Facebook / Film Potopa

Mara a cesta k nej

Kasting počas pandémie nevyzeral tak, ako by si ho tínedžerka predstavovala. Prvé kolá sa odohrávali len cez videá – bez ľudí, bez reakcií, bez priameho kontaktu. Až v treťom kole v Snine prišla skutočná skúška. Improvizácie, spontánne reakcie, prirodzenosť.

Po teaserovej verzii prišlo rozhodnutie o obsadení do filmu. Sára si presne pamätá moment, keď jej Martin Gonda zavolal.

„Sedeli sme vo vlaku so spolužiakmi a zrazu mi volalo neznáme číslo… povedal, že ma vybral ale nech o tom nikomu nehovorím. Od radosti a dojatia som sa snažila zadržiavať slzy, aby som nevyzerala trápne pred spolužiakmi, ale nejaká slza mi aj tak vypadla.“

Mari bola Sáre blízka – dedinské dievča s túžbou odísť, ale s koreňmi príliš hlbokými na to, aby sa dali jednoducho prerezať.

„Aj ja som mala obdobia, keď som chcela odísť z dediny, ale napokon som si uvedomila, že mi veľa dala. Moja postava Mara má silnejšiu túžbu dostať sa preč no zároveň jej v tom nedovoľujú vážne rodinné dôvody.

Príprava, ktorá bola viac pocitom než textom

Keďže Sára nebola herečka, klasický scenár bol na vedľajšej koľaji. Dôležitejšie bolo prežiť, pochopiť a precítiť svet jej postavy. Prechádzali dediny, cintoríny, rozprávali sa s ľuďmi, ktorí zažili vysídľovanie.

Mnohé scény vznikali improvizačne – reakcia mala byť prirodzená, nie hraná. To platilo aj pri fyzicky náročnejších momentoch, napríklad pri jazde na koni. „Raz či dvakrát sme z neho pri nasadaní rovno spadli, ale bolo to skôr humorné. Všetko dobre dopadlo.“

Jazyk bol ďalšou výzvou. Aj keď doma počúva rusínčinu, musela si dávať pozor, aby ju nemiešala so slovenčinou. „Keď som si nebola istá, písala som otcovi počas dňa správy o jednotlivých slovách. Bola to výzva, ale krásna.“

Priateľstvo aj napätie pred kamerou

Chémia medzi Mari a jej filmovou kamarátkou vznikla už na kastingu. Katarína Babejová je spontánna, energická a pre Sáru sa stala nielen partnerkou pred kamerou, ale i blízkou kamarátkou. Počas nakrúcania dokonca bývala v jej rodnom dome. „Smiali sme sa veľa, robilo to náš vzťah prirodzeným.“

Zdroj: Facebook / Film Potopa

Úplne opačná dynamika panovala medzi jej postavou a otcom, ktorého stvárnil Jozef Pantlikáš. „Zo začiatku bol ku mne chladný a ja som to nechápala. Až neskôr som zistila, že to bolo zámerné. Režisér chcel, aby som pred ním mala rešpekt.“

Splnený sen

Film jej nedal len zážitok a úspech, ale aj odvahu. „Pred kamerou som predtým nikdy nestála a zrazu som bola jej súčasťou.“ Zistila, že sny môžu prísť aj vtedy, keď ich človek pustí z rúk.

„Ak si ma herectvo ešte raz nájde, nebudem sa brániť,“ hovorí. Možno už nikdy nebude stáť na pľaci – alebo o pár rokov znovu. No Potopa jej dala to najdôležitejšie: vedomie, že sny existujú aj vtedy, keď ich človek prestane cielene naháňať.

Film Potopa si môžete vychutnať v slovenských kinách od 4. decembra.