Režisér filmu Potopa: Starinská dolina prežila svoj vlastný koniec sveta

Vodná nádrž Starina na východnom Slovensku dnes zásobuje pitnou vodou státisíce ľudí.

Jej výstavba však znamenala zánik siedmich rusínskych obcí a vysídlenie viac než tritisíc obyvateľov.

Film Potopa režiséra Martina Gondu sa vracia k tejto kapitole dejín ako k príbehu o strate domova, identity a súdržnosti komunity.

V rozhovore sa dozviete:

• prečo sa režisér Martin Gonda rozhodol nakrútiť film o zániku Starinskej doliny
• ako jeho osobné spomienky formovali príbeh filmu Potopa
• ako film pracuje s traumou, stratou domova a identitou rusínskej komunity
• prečo sa tvorcovia rozhodli pracovať s nehercami a autentickými rusínskymi hlasmi
• prečo bol pre film dôležitý rusínsky jazyk a prirodzenosť hereckých prejavov

Krajina, ktorá zmizla z mapy

Režiséra k téme priviedol osobný vzťah k Starinskej doline. Ako dieťa ju spoznával z bicykla, neskôr ju objavil nanovo.

„Keď som sa tam po rokoch vrátil ako študent, pôsobila ako krajina zakonzervovaná v čase – rozpadnuté cesty, hrdzavé mosty, prícestné kríže,“ spomína Gonda. Práve tento tichý priestor ho priviedol k pocitu, že za ním stojí silný príbeh.

„V zatopení obcí som od začiatku videl metaforu konca sveta – zánik komunít, stratu identity, ale aj ľudskej dôstojnosti,“ dodáva.

Podľa neho je Starina ukážkou toho, ako sa verejný záujem môže prelínať s osobnými tragédiami. „Vodné diela priniesli pitnú vodu pre celé regióny, no zároveň od základov zmenili životy tým, ktorí sa museli vysťahovať,“ hovorí.

Príbehy, na ktoré sa nezabúda

Gonda so svojím tímom vyhľadával pamätníkov i vysídlencov, aby pochopili, ako sa trauma vysťahovania preniesla do osobných spomienok. „Nešlo nám o etnografický výskum, skôr o to, ako sa vysídlenie zapísalo do ľudskej pamäti,“ vysvetľuje režisér.

Film sa sústreďuje na obec Ruské, poslednú zaniknutú dedinu. „Jej obyvatelia sledovali, ako miznú susedné dediny, a verili, že ich sa vysídlenie netýka. Zachytávame napätie medzi vierou a rezignáciou,“ hovorí.

Z množstva osudov ho najviac zasiahli tí, ktorí odmietli odísť. „Fascinujú ma ľudia, ktorí sa odmietli vzdať domova. Vedeli, že bojujú prehratý boj, a predsa zostali,“ spomína.

Medzi nimi Mária Krišková z Ruského či Fečík z Ostrožníka, ktorí zomreli vo svojich pôvodných domoch. „Ich odvaha pripomína, že domov nie je len miesto, ale aj vzťah k pôde, spomienkam a ľuďom,“ dodáva.

Autentické hlasy a tváre regiónu

Film je postavený na nehercoch a prirodzenosti prejavu. „Príbeh potrebuje postavy, ktoré ,nehrajú’, ale skutočne existujú,“ hovorí Gonda, ktorý považuje herecké obsadenie za najdôležitejší element filmu.

Hlavnú postavu Mary hrá Sára Chripáková, ktorú si režisér všimol už na prvom kastingu. „Zaujala ma civilným prejavom, schopnosťou improvizovať a vnímavosťou,“ vysvetľuje.

Kastingy prebiehali v mestách s rusínskou komunitou a vo filme účinkujú aj herci z rusínskeho divadla v Prešove. „Chceli sme autentické hlasy a tváre regiónu, nie len herecké interpretácie,“ dodáva a vysvetľuje, že autenticita rusínskeho prostredia bola pre tvorcov zásadná.

„Moja stará mama bola Rusínka, rozumiem po rusínsky. Od začiatku bolo jasné, že film bude v rusínčine,“ hovorí režisér.

Film Potopa si môžete vychutnať v slovenských kinách od 4. decembra.

25 50 75 90