Čo nám chcel povedať filmový Huňady? Seriál Strážcovia koruny verzus realita

V relácii Do kríža na Dvojke rozobrali tému nedávno vysielaného seriálu na Jednotke, ktorý okrem Európy zaujal už aj inde vo svete.

Na Slovensku sa volal Strážcovia koruny. V Maďarsku zasa Huňady. V anglických verziách sa uvádza ako Vzostup Havrana.

Viac ako štvrť milióna každú nedeľu

Seriál bol o Jánošovi Huňadym, alebo ako moderátor STVR Jaroslav Daniška dodal: „O Jánovi Huňadym, alebo o Jankovi Huňadym.“

Zdroj: STVR

Strážcovia koruny boli na Jednotke úspešným televíznym seriálom, ktorého každý z desiatich dielov sledovalo vyše štvrť milióna divákov každú nedeľu. Vyvolal záujem bez masívnej reklamy.

Čo chcel seriál povedať

O tom, čo nám chcel seriál povedať a aká je historická pravda, diskutovali bývalý politik a spisovateľ Pál Csáky, historik z katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Martin Homza a z Katolíckej univerzity v Ružomberku prišiel historik Miroslav Huťka.

Ako zdôraznil Pál Csáky, „nejde o dokumentárny film. Chce to byť ukážka svetu, že nepodliehame amerikanizácii. Máme na to, aby sme vlastné historky spracovali na svetovej úrovni. Spracované je to dobre a ľudia to berú ako peknú rozprávku.“

Podľa Martina Homzu tá „amerikanizácia aj tak prenikla do seriálu. Teší ma názor ľudí, ale niektoré postavy podliehajú filmovému klišé. Hrdina je skôr ako z amerických komiksov a nie reálna historická postava.“

Zdroj: STVR

Celý seriál hodnotil Miroslav Huťka slovami, že „scenáristi popustili uzdu fantázie a niektoré príbehy sa vôbec nestali. V mnohom je však seriál reálny. Tá emócia po vzhliadnutí je však pozitívna.“

Úloha Kapistránskeho bola nedocenená

Diskusia vysvetlila, že časť, kde obrancovia Belehradu otočili janičiarske delá proti osmanskej armáde, nebola pravdivá. Niečo také sa v dobových súvislostiach nemohlo odohrať.

V 15. storočí v stredoveku boli delá príliš ťažké a boli zakopané, takže nik by ich neotočil tak ľahko. Ako odznelo, nedalo by sa to ani buldozérom, keby vtedy existoval.

Pri útoku Turkov, keď prerazili dolné hradby Belehradu, im pripravil Huňady v úzkych uličkách mesta pascu. Založil tam veľký požiar, pri ktorom početná prevaha Turkov nakoniec utrpela porážku.

Zdroj: STVR

Faktom je ako pripomenul Miroslav Huťka, že druhý útok na Turkov začali križiaci na čele so svätým Jánom Kapistránskym:

„Zachoval sa Kapistránskeho list, kde opisuje priebeh bitky pri Belehrade. Kapistránsky kričal tak silno meno Ježiš, že stratil hlas a musel požiadať tých, čo boli s ním, aby kričali ešte hlasnejšie. Bol to psychologický tlak na Turkov. Sultán chcel zastaviť útek svojich vojakov, ale bol ranený šípom do nohy a omdlel. Ale islamizáciu začala Západná Európa vnímať až po 12. septembri 1529. Zrazu sa až v 16. storočí začali ľudia pýtať, kto sú moslimovia? Aké majú náboženstvo? Prečo sú tu? Prečo na nás útočia? Dovtedy, pokiaľ neboli pri Viedni v 1529 roku, ich to nezaujímalo. “

Aj keď relácia Do kríža predpokladá odlišnosť diskutujúcich, všetci traja prítomní sa zhodli, že podiel na porazení Turkov v realite bol u križiakov svätého Jána Kapistránskeho oveľa viac významný, než sa podarilo dostať do seriálu.

Zdroj: STVR

Významný podiel svätého Jána Kapistránskeho na zázračnom víťazstve okrem Miroslava Huťku či Martina Homzu podčiarkol aj Pál Csáky:

„Seriál o Huňadym vyvolal mnohé diskusie aj historikov v Maďarsku, čo bolo a čo nie v ňom pravdivé, ktoré som sledoval a poznám niektorých scenáristov aj osobne. Kapistránsky mal talent ako sfanatizovať ľudí a to rozhodlo v záverečnom útoku. Zastavili Turkov zhruba na 80 rokov. Vo filme ide o ochranu európskej identity “

Pál Csáky však zaujímavo argumentoval, že aj iné filmové diela prekrúcajú oveľa viac historické pravdy. Poukázal trebárs na film Quentina Tarantina Nehanební bastardi, v ktorom na konci zabili Hitlera už v roku 1944, čo je historický nezmysel. A všetci film prijali aj s touto nadsadenou fikciou.

Huňadyho manželka určite neverná nebola

Až takéto nezmysly proti historickej pravde predsa v Strážcoch koruny nenájdeme. A Pál Csáky zvýraznil aj iné historické fakty:

„Huňady mal dvoch synov. Starší László bol na základe intríg zavraždený. A mladší syn bol zobratý do Prahy. Potom sa vrátil do Maďarska a stal sa jedným z najväčších uhorských kráľov známym ako Matej Korvín.“

Zdroj: beta film

Historik Miroslav Huťka poukázal na fakt, že autori mohli historické reálie krádeže svätoštefánskej koruny z Vyšehradu zobraziť vernejšie. Vylúčil aj možnosť nevery Huňadyho manželky Alžbety Szilaágiovej:

„Huňadyho manželka Alžbeta určite nemala nemanželský pomer s Mikulášom z Iloku, teda Újlakym, ale to je už umelecká autorská licencia. Nevyužil sa úplne pravdivý príbeh krádeže svätoštefánskej koruny z Vyšehradu, kde kým hradné dámy zabávali posádku, sa pilovali zámky a korunu zašili do vankúša.“

Modlil sa v staroslovienčine

Na zaujímavú skutočnosť upozornil Martin Homza, že Huňadyho meno sa v seriáli používalo ako Janko a nie Jánoš:

„Vojenské družiny od najdávnejších čias majú veľmi úzke vzťahy. Prechádzajú až do detinských názvov. V rámci uhorského politického života sa zdrobnenina slovanská a slovenská „ko“ pre mužské meno veľmi zaužívala. Používala sa od Chorvátska cez dnešné Maďarsko až plynule cez Slovensko, Moravu a končila na starej Haliči. A preto Janko, lebo Janko ho nazývajú srbské pramene, nazývajú ho tak byzantské pramene.“

Zdroj: STVR

V 15. storočí sa už staroslovienčina používala v písomnostiach. V diskusii odznelo viac zaujímavých historických podrobností. Janko Huňady pochádzal z územia dnešného Rumunska - Valašska a pôvodom bol Vlach.

Ako kresťan bol byzantského obradu, kde Rumuni používali v obradoch staroslovienčinu. Politicky bol Huňady Uhor. Preto Martin Homza uviedol, že maďarský autor písal príbeh z maďarskej optiky:

„Náhľady na naše spoločné dejiny sú tak obmedzené, ale mohli byť spracované inak, aby sme sa tam zmestili všetci. Nie z maďarského, ale lepšie by bolo pozrieť sa na to z komplexného uhla. Ide o našu spoločnú európsku identitu.“

Viac sa dozviete, ak si reláciu Do kríža vypočujete a pozriete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Dvojka, Do kríža, STVR - Stanislav Háber