V závere Strážcov koruny do deja silne zasiahol Ján Kapistránsky. Kto to bol?

Záver strhujúceho európskeho seriálu Strážcovia koruny v nedeľu 28. septembra na Jednotke priniesol aj rekonštrukciu bojov obliehania Belehradu v 15. storočí.

Hŕstka proti obrovskej presile

Turecký sultán Mehmed II. obliehal Belehrad takmer dva mesiace. V krutých bojoch od 4. júla až do 22. júla 1456 sa obrovskej tureckej presile bránila hŕstka obrancov Belehradu na čele s uhorským vojvodcom Jánom Huňadym.

Vďaka zázračnému víťazstvu v tejto vopred prehratej vojne vtedajší pápež Kalixt III. zaviedol v kresťanskom svete zvonenie zvonov na pravé poludnie, čo sa od 15. storočia dodržiava dodnes.

Zvonia už celé stáročia

A prvé zvonenie zvonov vo všetkých kresťanských chrámoch sa začalo však ešte skôr už od 29. júna 1456, kedy ho pápež nariadil na povzbudenie kresťanských vojenských oddielov v Belehrade. Po nečakanom víťazstve zvonia už celé stáročia každý deň.

Tieto vojská pomáhal v Uhorsku organizovať taliansky kňaz a neskoršie po smrti vyhlásený svätec Ján Kapistránsky. Vie sa, že od bitky pri Belehrade sa prestal smiať až do svojej smrti 23. októbra 1456, teda krátko po zázračnom vojenskom víťazstve. Ešte kratšie po ňom už 11. augusta 1456 zomrel aj vojvodca Ján Huňady.

Zomreli krátko po sebe

Obaja Jánovia, aj Kapistránsky, aj Huňady, zomreli krátko po sebe na mor. Ich čin však na 70 rokov zastavil prenikanie Turkov do Európy.

Keďže vtedajší kráľ, maloletý Ladislav Pohrobok, odišiel do Viedne a šľachta odmietala pomôcť s náborom vojakov na rozhodujúci zápas pri Belehrade, vojsko pomáhal budovať kňaz Ján Kapistránsky verbovaním sedliakov na istú smrť.

Bola to tridsaťnásobná prevaha. O tureckej armáde sa vie, že ju tvorilo neuveriteľných 120 tisíc mužov a proti nim sa postavili pri Belehrade sedliaci v počte len štyritisíc, ozbrojení vidlami či cepmi.

Na ich čele niesol miesto zbrane kríž Ján Kapistránsky. Pomohol im odvážny útok Jána Huňadyho na delostrelecké pozície osmanskej armády a otočenie diel na janičiarov. Tak sa podaril zázrak.

Turecká vojenská prevaha bola porazená. Osmani sa dali na útek. Kňaz Ján Kapistránsky mal vtedy 70 rokov. Potom, ako bol pochovaný po smrti v meste Ilok, toto mesto dobili Turci až o ďalších 70 rokov.

A v Iloku aj 70 rokov od bitky pri Belehrade mali Turci jeden cieľ – nájsť hrob Jána Kapistránskeho. Chceli sa vyvŕšiť a hrob zohaviť. Svätcove ostatky nenašli, aj keď cieľavedome prekopávali Ilok.

Miestni obyvatelia vedeli, že Turci na potupnú prehru 22. júla 1456 pri Belehrade nevedeli ani 70 rokov zabudnúť, nuž ostatky svätého Jána Kapistránskeho skryli tak dôkladne, že kde sú uložené sa dodnes nevie. Podľa legendy sú pochované v jednej slepej studni v Iloku, len ich už nikto nikdy nenašiel.

Krásna pamiatka na celom svete

Vďaka nepredstaviteľnej odvahe dvoch mužov, Jána Huňadyho a Jána Kapistránskeho, nám zostala na celom svete krásna pamiatka. Vždy na poludnie zvonia zvony na kresťanských chrámoch.

Vo svete sa takto pripomína zázrak, aký sa stal zobrazený vo vrcholných scénach úžasného seriálu Strážcovia koruny pripomínajúceho tieto udalosti. A vďaka STVR si na Jednotke získal veľkú pozornosť divákov aj na Slovensku.

Zdroj: Jednotka, Strážcovia koruny, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90