Večerníček sa objavil po prvýkrát vo vysielaní vtedajšej Československej televízie už v roku 1965, čiže má 60 rokov. Ide o najdlhšie vysielanú detskú reláciu na území bývalého Československa.
Do dôchodku sa nechystá
V tých časoch sa u nás vo veku 60 rokov šlo do dôchodku, čo nie je prípad obľúbenej detskej televíznej relácie STVR, ale vekom by už teda skutočne takáto osoba v prípade človeka zodpovedala predstave deduška.
Známy televízny deduško v podobe obľúbenej zvučky vo vysielaní Slovenskej televízie prišiel síce až o desať rokov neskôr, ale tieto symboly zľudoveli a patria k sebe. Po prvýkrát sa vo vysielaní objavila populárna znelka v roku 1977.
Námet deduška so psíkom
V roku 1975 totiž Slovenská televízia vypísala konkurz na zvučku pre Večerníček vysielaný na Slovensku vo farbe. Zvíťazil návrh legendárnej rozprávkovej dramaturgičky Anny Minichovej (1924-1988) s deduškom a psíkom.

Námet a scenár populárnej zvučky vytvorila Anna Minichová. Výtvarné spracovanie zvučky a réžiu mal na starosti Ladislav Čapek. Hudbu zvučky zložil Jaroslav Celba. V roku 2011 bol náš motív Večerníčka použitý ako šablóna na hlavnej stránke internetového vyhľadávača Googlu.
Neuveriteľná produkcia
Kým vznikol tento legendárny začiatok každej televíznej pravidelnej večernej rozprávky, videli od roku 1965 diváci úplne inú čiernobielu znelku, v ktorej sa naháňali pes a mačka okolo lampy, ktorá na konci znelky zhasla.
Autor knižnej podoby s názvom Deduško Večerníček je v slovenskej literatúre oceňovaný spisovateľ Jozef Pavlovič. Jeho neuveriteľná produkcia rozprávok, básničiek či rýmovačiek pre deti preslávila slovenskú literatúru aj ďaleko za hranicami Slovenska.

Odhaduje sa, že za svoj život Jozef Pavlovič (1934-2020) vydal viac ako sto knižných rozprávkových diel. Medziiným aj knihu Lov slov (1971), čo je názov ďalšej populárnej relácie STVR. Knihu Deduško Večerníček napísal Jozef Pavlovič podľa vlastných slov preto, „lebo to nebol obyčajný deduško, ale taký, ktorý zažíhal hviezdy“.
Značka svetovej kvality
Od 50- tych rokov minulého storočia, kedy začal Jozef Pavlovič publikovať v detskej tvorbe, sa jeho dielo dostalo do tisícov výberov rozprávok školských čítaniek a detských časopisov od materských škôlok až po maturitnú otázku či vysokoškolské texty o slovenskej literatúre.
Jeho diela boli preložené do množstva jazykov a vydávané po celom svete. Zvučka Deduška Večerníčka navrhnutá Annou Minichovou tak reprezentuje značku rozprávkarskej skutočnej svetovej kvality.
A nielen na rozprávkach Jozefa Pavloviča, ale aj množstve kvalitných rozprávkových seriálov, ktoré preslávili malú slovenskú krajinu doma i v zahraničí nemožno teda zabudnúť.

Medzi najznámejšie rozprávky rozhodne patria Puf a Muf, Slimák Maťo a škriatok Klinček, Jurošík, Pásli ovce valasi, Hlavičkové rozprávky, Pa a Pi, Čin-čin, Bob a Bobek, Macko Uško, Pat a Mat a v neposlednom rade vysielaná trebárs aj iná česká tvorba a to dvojica s magickým slúchadlom Mach a Šebestová.
Strieborné zrkadlo
Podľa motívu znelky Deduška Večerníčka, ktorý sa stal veľmi populárnym, nevznikla len rovnomenná kniha Jozefa Pavloviča, ale aj televízny rozprávkový 28-dielny seriál o živote deduška s názvom V chalúpke a za chalúpkou.
Večerníček od roku 1965 však nebol prvou krátkou televíznou reláciou pred spaním pre deti. Mal predchodcu s názvom Strieborné zrkadlo. A prvým zakladajúcim výtvarníkom Večerníčka bol dramaturg Milan Nápravník, vďaka ktorému vznikli tisíce dielov rozprávok pre deti na dobrú noc.
Viac televíznych, ale aj rozhlasových rozprávok nájdete aj v archíve STVR bez reklám a zadarmo, keďže tie televízne rozprávky mali zasa rozhlasového predchodcu v relácii Slovenského rozhlasu s názvom Rozprávka na dobrú noc.
Zdroj: STVR - Stanislav Háber