Nebol to všeobjímajúci človek. Mal trvalú schopnosť už podľa prvého pocitu odhadnúť, kto je bezpečný a kto je nebezpečný človek – a tú druhú sortu si držal ďaleko od tela. Aj preto prežil. Principiálne prehliadal podvodníkov každého kalibru, aj keď mali na sebe sponzorské, riaditeľské či ministerské obleky.
To sú slová Františka Cingera v závere jeho knihy – To byl Arnošt Lustig. A pokračuje – Chýba mi jeho otvorenosť, zmysel pre humor, figliarstvo, ktoré mu asi bolo vrodené. Chýbajú mi aj jeho prejavy sociálneho cítenia, ktoré však nemajú nič spoločné s osudovým milosrdenstvom. Arnošt Lustig vedel, že svet nespasí trvalá konjunktúra výroby a že sa musí hľadať nejaká tretia cesta.
Týmto citátom zámerne začíname druhý diel spomínania na českého spisovateľa, filmového scenáristu, vysokoškolského pedagóga - a František Cinger by ešte dodal – exulanta, svetoobčana. Spolu s ním a dcérou Arnošta Lustiga Evou budeme pokračovať v pokuse o rozhlasový portrét tohto človeka, ktorý prežil šoa a podal o tých hrôzach – dovolím si tvrdiť – unikátne svedectvo vo svetovom kontexte.
Kľúčové slovo: Arnoš Lustig 2.časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
