Keďže osobnosť a tvorbu Arnošta Lustiga nie je možné reflektovať v jednom hodinovom vydaní tohto magazínu o dejinách, tak sa o to pokúsime - spolu s jeho dcérou Evou a jeho priateľom a biografom Františkom Cingerom - a to v dvoch častiach .
Tento pokus o rozhlasový portrét tohto absolútne neprehliadnuteľného človeka s veľkým Č, som pomenoval: Kľúčové slovo: Arnošt Lustig. Najprv niekoľko nevyhnutný personálií: Arnošt Lustig sa narodil 21.decembra 1926 v Prahe. Tu aj chodil do obecnej školy a začal študovať na gymnáziu, z ktorého ho však roku 1941 z rasových dôvodov vylúčili. Do koncentračného tábora Terezín ho s rodinou deportovali v novembri 1942 a potom neskôr do Auschwitz -Birkenau a naostatok do Buchenwaldu. V apríli 1945 sa mu však podarilo ujsť z transportu smrti do Dachau. A do konca vojny sa ukrýval v Prahe. Počas šoa ale prišiel takmer o celú svoju rodinu.
Po vojne začal študovať na Vysokej škole politických a sociálnych vied a prispieval do novín a časopisov. Na začiatku leta 1948 odišiel do Izraela ako spravodajca Československého rozhlasu v izraelsko-arabskej vojne. Po návrate bol redaktorom v rozhlase, v týždenníku Mladý svět a aj ako filmový scenárista na Barrandove.
Po 21.auguste 1968 zostal aj s rodinou v emigrácii. Najprv žili v Záhrebe, potom v Izraeli. Nakoniec sa usadili v Spojených štátoch amerických. Z jeho rozsiahleho diela musíme v prvom rade spomenúť napríklad zbierky poviedok - Noc a naděje, Démanty noci, Ulice stracených bratří, novely Dita Saxová či Modlitba pro Kateřinu Horowitzovou. Ďalej romány Miláček, Král promluvil, neřekl nic, alebo voľnú trilógiu o osudoch židovských žien – Collete – Tanga - Lea. Jeho tvorba vyšla v súbornom náklade vyše pol milióna výtlačkov.
Arnošt Lustig bol okrem iného trikrát v užšom výbere na Nobelovu cenu za literatúru, získal Emmy Award a bol nominovaný na Pulitzerovu cenu za román Krásné zelené oči. No a potom za celoživotné dielo bol nominácii aj na Man Bookerovu cenu.
Arnošt Lustig zomrel 26 . februára 2011 vo veku 85 rokov v Prahe. Okrem spomienok a postrehov jeho dcéry a priateľa som využil aj archív Slovenského rozhlasu – v prvom z dvoch dielov to bude ukážka z relácie Autor na dnes, v ktorej literárny vedec Peter Darovec a redaktor Robert Šedivý hodnotia Lustigovu tvorbu . A potom v závere zaznie symfonická báseň Otmara Máchu inšpirovaná Lustigovou zbierkou poviedok- Noc a naděje, ktorá mala premiéru počas Pražskej jari 1960. V druhom diely magazínu o dejinách Historia magistra vitae, kedy budeme v reflexii tvorby a osobnosti Arnošta Lustiga pokračovať, to bude záznam jeho rozhovoru s kolegom Pavlom Gabrišom v magazíne Cesty. Po tomto - síce rozsiahlom ale nevyhnutnom úvode - si vás, vážení poslucháči, dovolím pozvať k počúvaniu prvého dielu spomínania na Arnošta Lustiga.
Kľúčové slovo: Arnošt Lustig 1.časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
