Afrika - neznámy kontinent
1.časť
Štyri pokračovania rozhlasovej historickej revue Dejiny.sk prinesú možno pre väčšinu našich poslucháčov prekvapujúcu tému. Pokúsime sa totiž čo najcelistvejšie predstaviť rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel – Afriku. Inšpiráciou pre túto i nasledujúce tri diskusie je publikácia Afrika – neznámy kontinent, ktorá sa dostala na pulty kníhkupectiev v závere roku 2021.
2.časť
Témou je opäť Afrika, vedecky preukázaná kolíska ľudstva. Je to kontinent, na ktorom žije viac ako tritisíc rôzne veľkých národov a iných spoločenstiev, ktorí hovoria viac ako dvoma tisíckami jazykov. V súčasnosti ju tvorí 54 štátov.
3.časť
Tretiemu z viacerých pokračovaní rozhlasovej historickej revue Dejiny.sk o Afrike sme dali podtitul – Zápas o Afriku. Priemyselná revolúcia v Európe totiž výrazne znížila záujem o prácu otrokov, až to napokon viedlo k postupným zákazom obchodovania s nimi. Tri storočia trvajúci výnosný obchod s ľuďmi však vystriedal hlad európskeho priemyslu po surovinách. Hlavnými aktérmi tohto súboja boli v 19. storočí Veľká Británia a Francúzsko, neskôr sa pripojili Nemecko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko či Belgicko. No a predovšetkým o tomto parcelovaní afrického kontinentu bude toto tretie pokračovanie z viacerých diskusií, ktoré sme súhrnne pomenovali – Afrika- neznámy kontinent.
4.časť
Až do roku 1945 sa vedelo len málo o tom, ako ľudia v Afrike naozaj žijú. Väčšina kontinentu bola pod nadvládou európskych koloniálnych veľmocí. Tí sa však prezentovali ako šíritelia civilizácie a pokroku. A tu musíme dodať, že to bola len falošná fráza kryjúca bezohľadnú exploatáciu surovinových zdrojov. Zásadná zmena nastáva krátko po skončení 2. svetovej vojny. V roku 1945 boli v Afrike len tri nezávislé štáty – Etiópia, Libéria a Južná Afrika. Do roku 1959 pribudli Egypt, Ghana, Sudán, Guinea, Maroko, Tunisko ale nasledujúci rok politický komentári nazvali rokom Afriky. Vtedy pribudlo ďalších 17 štátov, ktoré sa vymanili spod koloniálnej nadvlády.
1. časť
Jednou z najpozoruhodnejších charakteristík súčasného islamu je jeho narastajúca prítomnosť v západných, tradične kresťanských krajinách. V Európe, severnej i južnej Amerike, ale aj v Austrálii. Kresťanstvo, ako jedno z hlavných náboženstiev západnej civilizácie a pred tým aj v čase, keď európske mocnosti boli kolonizátori, sa v moslimských krajinách nikdy neuchytilo. Azda s výnimkou Balkánu a Španielska...
2. časť
Kresťanstvu sa od nástupu islamu nikdy nepodarilo presadiť sa na Arabskom polostrove, Turecku, severnej Afrike, oblasti krajín tzv. Úrodného polmesiaca, ale ani ďalej na východ, napr. v Pakistane, Afganistane, či Malajzii...
3. časť
Extrémne islamské hnutia, ako napríklad Islamský štát, hlásajú úplnú elimináciu západných záujmov a vplyvov v islamských krajinách. Toto odmietanie západu ako takého, s jeho civilizáciou, sa dostalo do polohy džihádu v zmysle naozajstnej svätej vojny, ktorá má už dlhší čas podobu aj brutálneho terorizmu...
Blízky východ
6. časť: Blízky východ - Dobytie Konštantínopolu Osmanmi 1453
... a dopady na vtedajšiu Európu
7. časť: Staroveká Perzia - toto obrovské impérium siahalo od pustatín dnešného Pakistanu až po katarakty Nílu v Afrike. Severo-západnou hranicou Perzie bol vtedy Helléspont, úžiny medzi Čiernym a Egejským morom, dnešný Bospor a Dardanely.
8. časť: Od kalifátu Umajjovcov po Irán - Dodnes na území bývalej Perzskej ríše žijú desiatky národov, etník, kmeňov s odlišnými jazykovými skupinami a náboženským presvedčením.
9.časť: Perzia a Irán v 20.storočí - História dnešného Iránu v 20.storočí sa začala Perzskou revolúciou, kedy sa podarilo zriadiť parlament, odstrániť kádžárovskú dynastiu a začala sa éra dynastie Pahlaví. Tú zvrhla na prelome rokov 1979 a 1980 až iránska islamská revolúcia vedená ajjatolláhom Chomejním.
Amerika
1.časť: Kolonizácia Ameriky 1.časť
2.časť: Kolonizácia Ameriky 2.časť
3.časť: Americká občianska vojna 1861 - 1865
4.časť: 250.výročie vzniku USA – 1.časť - Väčšina relevantných historikov, ktorí sa zaoberajú dejinami Spojených štátov amerických, považujú 11.december 1620 za najdôležitejší moment v histórii tejto krajiny, ktorý ju natrvalo sformoval. Vtedy v zálive Cape Code, južne od dnešného Bostonu, pristála loď Mayflower. Na jej palube bola stovka pasažierov, presnejšie 41 rodín anglických puritánov a protestantov, ktorí sa rozhodli hľadať šťastie v Novom svete za Atlantikom.
Prví anglickí osadníci v Jamestowne vo Virgínii boli najmä urodzení dobrodruhovia a nemajetní muži bez ideálov. Ale tí z Mayflower nemali za cieľ rýchly zisk či pokojné živobytie. Chceli vytvoriť kráľovstvo Božie na zemi. Boli to kalvíni - puritáni, idealisti, utopisti. A práve tieto dve životné filozofie stále určujú americký spôsob existencie - dravú odvahu, tvorivosť a húževnatosť ale aj nekompromisné a až arogantné presvedčenie o vlastnej pravde. V tomto i nasledujúcom vydaní rozhlasovej historickej revue si pripomenieme vznik Spojených štátov amerických, teda vojnu za nezávislosť trinástich anglických kolónií. Budeme hovoriť aj o období od vyhlásenia nezávislosti na Anglicku 4.júla 1776 až po september 1787, teda prijatie novej ústavy, ktorá zaviedla prelomový princíp delenia moci medzi parlament, vládu a súdy.
5.časť: 250.výročie vzniku USA – 2.časť - V predchádzajúcom vydaní rozhlasovej historickej revue Dejiny.sk sme rekapitulovali pol druha storočia histórie anglických kolónií v severnej Amerike a to od čias prvých osadníkov v Jamestowne či Otcov Pútnikov z lode Mayflower. Pripomenuli sme aj veľmocenské súperenie najmä Francúzska a Anglicka o územia v Severnej Amerike a zvyšovanie sebavedomia anglických kolónií smerom k vláde v Londýne. Dnes budeme hovoriť o tom, prečo sa zásadne zmenil vzťah medzi kolonistami a britskou korunou. Spory vyústili do veľmi riskantnej rebélie a vyhlásenia nezávislosti trinástich kolónií 4.júla 1776. Nasledovala vojna za nezávislosť, prijatie ústavy a voľba prvého prezidenta Spojených štátov amerických. Tomuto všetkému však predchádzala rýchla mobilizácia zástancov nezávislosti na prvom Kontinentálnom kongrese v septembri 1974 vo Filadelfii . Veľmi silným symbolom odporu voči Londýnu sa stal aj prejav Patricka Henryho, významného politika z Virgínie, ktorý na zasadnutí tamojšieho snemu v marci 1775 ukončil svoj prejav emotívnym odkazom britskej vláde: Dajte mi slobodu alebo smrť!
Zámorské objavy
Zámorské objavy I. časť
Zámorské objavy II. časť
