Kto vie, ako by sa vyvíjal Dobyho život, ak by ho nezrazilo auto. Mal šťastie v nešťastí, že sa vďaka tomu dostal do dočasnej starostlivosti k mladej rodinke do Trenčína, ktorej bolo smutno za ich psíkom, pretože im nedávno zomrel. Doby je veľmi vďačný, ale stále sa bojí, že ho opustia. Nechce byť nikdy sám a stačí, keď rodina odíde hoci aj na minútu, už zavíja. Začína to byť pre rodinu a najmä pre susedov neznesiteľné. Pomôže Feri? Alebo to bude trauma, ktorá sa už nedá vyliečiť?