Andrejka je kováčka. Vyhňa jej učarovala už ako dievčatku keď sledovala pri práci svojho otca. Svoje prvé železo nakula ako dvanásťročná. Po skončení školy v Kremnici sa vrátila domov i keď sa ich rodina rozpadla. Rodičia sa rozviedli a mama so sestrou sa odsťahovali a žijú svoj život. Ona ostala s otcom a v kováčskej dielni s ním pracuje dodnes. Po čase si otec našiel novú partnerku a s ňou prišiel do ich rodiny aj nevlastný brat, po ktorom vždy túžila. V súčasnosti žijú na samote pri lese aj s Andrejkiným nastávajúcim a tešia sa z každého nového dňa. Dosť si toho v živote prežili a dnes sú šťastní, že tie jednotlivé ozubené kolieska do seba zapadli a oni sa konečne dočkali svojho šťastia.