Hra je skúmaním ľudského hlasu, jeho autentickosti, umelosti a dedičnosti. Dve postavy, otec a syn, vyjadrujú nespokojnosť so svojimi vlastnými hlasmi, ako aj s rôznymi spôsobmi, akými ich tieto zvuky spájajú a zároveň rozdeľujú. Hlasy sa odovzdávajú z generácie na generáciu, pričom niekedy opakujú rovnaké intonácie, slová, alebo chyby. Táto hra sa pokúša preskúmať tieto dynamiky, pričom ako médium využíva zvuk a jeho opakovanie. Je inšpirovaná vizuálnym umením a hudobými kompozíciami zo 70. rokov 20. storočia.