„Mojím životným cieľom je spojiť vážnu hudbu s ľahkým žánrom, aj keby mi to malo vykrútiť krk.“ Slová Alfreda Schnittkeho vystihujú jeho vnútornú motiváciu tvoriť hudbu po tom, čo prekonal vplyv Šostakoviča a neskôr Luigiho Nona. Svojou polyštýlovou estetikou vniesol koncom 60. rokov minulého storočia do sovietskej hudby, a nielen do nej, nové impulzy a stal sa uznávaným novátorom v medzinárodnom meradle. V Ars musike si dnes priblížime jeho názory na Šostakoviča, Prokofieva, Kančeliho, Richtera a Roždestvenského, jeho úvahy o vlastnej hudbe a hudbe iných. Významnou časťou jeho tvorby bola aj hudba k filmom, ktorá je u nás prakticky neznáma. Vypočujeme si z nej pár ukážok a postavíme ju tak vedľa jeho známych skladieb – Symfónie č. 1 a Klavírneho kvinteta. Reláciu pripravil Peter Zagar.