Vojtech Zamarovský: Za siedmimi divmi sveta (Parnas)

Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Helios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Helia,“ žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. „Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky zásoby a museli pomôcť medené bane celého sveta. Zahrnul Zeus Rodosanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Helia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo?“ S tými „baňami celého sveta“ Filón určite trochu preháňa. Ale čo sa týka výšky sochy „žiarivého boha“ – 30 – 32 metrov – uvádza najnižší údaj zo všetkých antických autorov. Iní píšu, že merala našich 40 až 50 metrov. Anonym z počiatku nášho letopočtu dokonca tvrdí, že stála rozkročená na dvoch protiľahlých hrádzach prístavu, takže lode, ktoré chceli pristáť na Rode, museli ju podplávať. Keď odhliadneme od správy tohto anonyma (správy anonymov sú beztak vždy prehnané a nevierohodné), ostávajú nám rozmery, ktoré nás v prvom okamihu nijako neohromia. Tridsať či päťdesiat metrov nie je mnoho – na dĺžku. Ale na výšku je to už továrenský komín alebo vežiak. A na sochu, mimochodom kovovú, je to viac ako dosť, aby bola divom techniky a umenia. Divom sveta. Zdá sa, že tento Rodoský kolos bol priťažký aj pre samu zem. Udržala ho na svojom chrbte len niečo vyše pol storočia. Potom ho striasla. „Aj ležiaci bol ešte zázrakom,“ píše Plínius.