Johann Wolfgang Goethe: Faust II. diel (Parnas)

Pri písaní si medzi obidvoma časťami Fausta Goethe spravil 24-ročnú prestávku. V nijakom prípade ju však nemôžeme pokladať za ruptúru. Postava Fausta žila v básnikovi od útleho detstva, keď vo svojom rodnom Frankfurte videl bábkové divadlo anglických kočovných hercov, až po jeho posledný výdych. Túto mohutnú básnickú skladbu, ktorú literárni vedci označujú za dramatickú báseň a divadelní vedci zasa za tragédiu, písal vyše 60 rokov. Za ten čas sa v tomto géniovi zhromaždilo obrovské množstvo vedomostí, poznania a skúseností, ktoré ako puzzle skladal celý život. Vytvoril encyklopédiu ľudského snaženia, vzletov a pádov človeka, nepokojného a večne nespokojného pri dobýjaní prírody, bažiaceho po moci a rozkošiach lásky. Jeho odcudzenie má blízko k umelo vytvorenému človiečikovi Homunculovi, v ktorom už nachádzame súčasnú umelú inteligenciu. Po uzavretí zmluvy Faust spolu s Mefistofelom putuje v 1.dieli po malom svete, v 2.dieli po veľkom, zabývanom obrovským aparátom postáv: vládcov, generálov, bankárov, básnikov, filozofov - historických, biblických aj mytologických bytostí ľudskej i zvieracej podoby od antiky po Goetheho súčasnosť. Univerzum v majstrovskom zovretí najrozmanitejších veršových a metrických systémov. To všetko však napriek tomu spája láska. Jej synonymom je žena –Grétku z 1.dielu vystrieda v 2.dieli trójska Helena. Toto veľdielo inšpiruje už od svojho vzniku básnikov, románopiscov, hudobných skladateľov, maliarov i sochárov. Svojou neuchopiteľnosťou je výzvou najmä pre divadelných režisérov. Veľkou devízou rozhlasu je imaginatívna sila ľudského hlasu, schopného modelovať rozličné charaktery a typy postáv, zaodieť ich do originálnych kostýmov a vkliniť do beznákladovej scenérie. A keďže nemusíme škrtať, môžeme si dovoliť luxus uviesť dielo kompletné – navyše s odborným komentárom nášho významného germanistu doc.Jozefa Tancera. V rozhovoroch vystúpi muzikológ doc.Vladimír Zvara, filozof a literárny historik prof.Ondrej Mészáros, translatológ dr.Ján Čakanek a herec Ján Gallovič – interpret oboch dielov Fausta.

Popis epizódy

Live :O | Pondelok 31.08.2026, 1. dejstvo 4. a 5. scéna: Ľubosad a Tmavá galéria

4. scéna: Ľubosad Po požiari v priestrannej sále, ktorý pričarili Faust s Mefistofelom, sa dej presúva do exteriéru palácovej záhrady. Spoznávame riešenie, ktorým sa Mefistofeles chystal sanovať štátnu pokladnicu – papierové peniaze. Počas karnevalovej noci ich dokonca sám cisár signoval, netušiac, čo robí. Eufória, ktorá zavládla v spoločnosti zo záplavy bankoviek však dáva tušiť, že čoskoro sa zjavia nové problémy – inflácia. Pôvodný starý dvorný šašo nazýva bankovky neveriacky „kúzelnými lístkami“, čo naznačuje magický pôvod tohto vynálezu. Papierové peniaze svoju hodnotu len predstierajú. Fungujú len na základe autority cisárskeho podpisu. V skutočnosti nie sú kryté konkrétnymi drahými kovmi, ale len fiktívnymi pokladmi ukrytými v zemi. Predstavujú analógiu k maskám karnevalového priestoru, v ktorých sa odráža sebaklam spoločnosti. 5. scéna: Tmavá galéria Už v predchádzajúcej scéne vyjadril cisár po karnevalovom hýrení želanie baviť sa – „Viac takých žartov vidieť chcel by som“. Faust mu má teraz pričarovať trójskeho princa Parida a manželku kráľa Menelaa - Helenu, kvôli ktorej sa rozpútala trójska vojna. Nové potešenie mu má teda znova sprostredkovať prízrak. Mefistofeles sa najprv zdráha Faustovi pomôcť – podobne ako pri zvádzaní Grétky, nad ktorou údajne nemal moc. Ako bytosť zo sveta židovsko-kresťanských predstáv nechce mať s „pohanskou čeľaďou“ antiky nič do činenia. Napokon však Faustovi poradí, aby sa vybral k bohyniam – matkám. Dá mu čarovný kľúč - falický symbol, pomocou ktorého môže od nich získať trojnožku, a tak privolať antické postavy. Tento motív sa bude rozvíjať aj v druhom a treťom dejstve.

Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.