Historický slovník - Od kolísky Slovanov po Tretí Rím

Z tradičného dejepisu sme získali predstavu, že Slovania bol ľud holubičej povahy, mierumilovný, ktorému všetci naokolo ubližovali. Nič nie je vzdialenejšie od historickej pravdy ako táto schematická téza. Slovania mali veľmi zlé renomé a asi nie náhodou sa s nimi stretávame tiež ako námezdnými bojovníkmi v rôznych armádach. V 6.storočí slovanské kmene začali so svojou expanziou. Prenikli do strednej Európy a na istý čas ovládli región okolo rieky Labe až po jeho deltu v Severnom mori. Južným smerom Slovania v relatívne krátkom čase zaplavili celý Balkán a objavili sa až na Peloponéze. Na východe prenikli k Donu a Volge. Ale Slovania neboli len výbojní bojovníci. Aj keď väčšinou Slovania prijali kresťanstvo až v 9.resp.10.storočí, praslovančina- staroslovienčina sa po gréčtine, latinčine a gótštine stala ďalším európskym jazykom a do neho o.i. bola preložená časť Biblie- Starý zákon. Zásluhu na tom majú dvaja byzantský misionári a diplomati- bratia Konštantín a Metod. (Toulky minulostí světa, 5.diel, kap.8.,Jan Bauer.) Profesor Martin Homza z FiF UK bude sprievodcom cesty Slovanom z bažín dnešného južného Ruska a Ukrajiny až po éru, keď Moskva sa vyhlásila za Tretí Rím.
Popis epizódy
Vpád Mongolov na začiatku 13.storočia do oblasti západne od Uralu a do priestoru riek Volga, Don, Dneper, znamenal koniec Kyjevskej Rusi. Počas bitky na rieke Kalka z ruskej 40 tisícovej armády ostala iba desatina vojakov. V roku 1239 Džingischánov vnuk Batu dobyl a vypálil Kyjev, ktorý sa už nikdy nevrátil do svojej pôvodnej stredovekej krásy. A prichádza obdobie vazalstva Ruska voči Mongolom na takmer 300 rokov, známa Zlatá horda alebo po mongolsky - Kipčak.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Archív - zvoľte dátum