Autor na dnes - Literatúra po roku 1945

Aktívna účasť národov v boji proti fašizmu ovplyvnila tematicky a myšlienkovo svetovú literatúru po skončení druhej svetovej vojny. Rozdelenie Európy po roku 1945 na socialistický východ a západný blok viedlo aj k rozdielnemu chápania života a jeho umeleckého spracovania. Literatúra sa silne zideologizovala. V krajinách, kde sa presadil socializmus sa začal uplatňovať jednotný umelecký smer – socialistický realizmus, kým v západných literatúrach (výrazne najmä vo francúzskej a americkej literatúre) sa presadzuje literárny experiment a hľadanie nových výrazových prostriedkov vo všetkých umeleckých a literárnych žánroch. Výraznejšie ako medzi dvoma vojnami zasahuje do literárneho vývinu americká literatúra. Výraznou umeleckou reakciou na hrôzy a nezmyselnosť vojny sú romány N. Mailera Nahí v mŕtvi a J. Hellera Hlava XXII. Kritický realizmus dosahuje umelecký vrchol v diele J. Steinbecka (Ovocie hnevu, O myšiach a ľuďoch) a silným impulzom nového pohľadu na povojnovú generáciu je román J.D. Salingera Kto chytá v žite. Práve jeho vzbura proti pokrytectvu a morálnej prázdnote americkej spoločnosti je výrazným impulzom k sformovaniu hnutia beatnikov, ktorej kultovými predstaviteľmi sa stávajú básnici A. Ginsberg a L. Ferlingetti a básnik a prozaik J. Kerouac. Psychologicky prehĺbený pohľad na americkú spoločnosť nachádzame aj v drámach A. Millera a T. Williamsa. Z európskych literatúr na rozpad morálnych a duchovných hodnôt počas vojny najvýraznejšie reagovala francúzska literatúra. Už počas bojov proti fašizmu vzniklo prozaické a esejistické dielo Antoina de Saint Exupéryho (Zem ľudí, Malý princ) a prvé veľké dielo existencialistickej literatúry – Camusov román Cudzinec. Izolovaného a osamelého človeka, revoltujúceho proti spoločnosti, nachádzame aj v ďalších Camusových dielach, rovnako ako aj v diele filozofa a dramatika J.P. Sartra. Dezintegrácia človeka vedie aj k dezintegrácii tradičného románového rozprávania – vzniká nový román čiže antiromán. Za jeho zakladateľa sa považuje A. Robbe-Grillet. Popri existencializme vzniká vo Francúzsku aj absurdná dráma. Pocity zo straty hodnôt a absurdosti sveta nachádzame najmä v hrách S. Becketta a E. Ionesca. Rovnako ako francúzska, aj ďalšie európske literatúry svojsky reagujú na rúcanie tradičných spoločenských i sociálnych hodnôt. V talianskej literatúre sa presadil neorealizmus (Passolini, Moravia), do anglickej literatúry prichádza skupina "rozhnevaných mladých mužov" (J. Osborne, J. Wain, J. Braine), ktorí odmietajú skomercionalizovanú spoločosť. Nemecká literatúra sa ešte dlho vyrovnáva s traumou fašizmu v dielach H. Bolla, G. Grassa a B. Brechta. Pád stalinského režimu v Sovietskom zväze využíva sovietska literatúra na vznik takých diel ako je Pasternakov Doktor Živago a Solženicynov Jeden deň Ivana Denisoviča. Na nich nadväzuje mladá, najmä básnická generácia: J. Jevtušenko, A. Voznesenský a V. Vysocký. Uvoľnenie po páde stalinského kultu má pozitívny vplyv aj na českú a slovenskú literatúru koncom 50. a najmä v 60. rokoch. V Čechách vznikajú romány a drámy P. Kohouta a M. Kunderu a svojrázne dielo B. Hrabala. Rúfusova zbierka Až dozrieme otvára (po rokoch literárneho schematizmu) novú umeleckú etapu vo vývine slovenskej poézie. Popri Rúfusovi je jej najvýraznejším predstaviteľom M. Válek. Vzniká básnická skupina konkretistov (Stacho, Feldek, Mihalkovič), na ktorú nadväzuje skupina Osamelých bežcov (Štrpka, Repka, Laučík) a v 70. a 80. rokoch výrazné básnické individuality ako J. Buzássy, Š. Strážay, Š. Morvačík, D. Hevier. V próze po povstaleckej generácii (Mináč, Jašík, Mňačko, Ťažký), prichádza výrazná generácia mladých prozaikov J. Johanides, R. Sloboda, V. Šikula, P. Jaroš a L. Ballek, ktorí po poviedkach a novelách vytvoria veľké, moderné slovenské romány ako je Pomocník L. Balleka, Tisícročná včela P. Jaroša a Majstri V. Šikulu. Aj v rokoch normalizácie (70. a 80. roky) vznikajú pozoruhodné diela D. Mitanu, I. Habaja a ďalších autorov. Po roku 1989 prichádza na literárnu scénu nová, „postmoderne“ orientovaná literárna generácia, ktorá v súčasnosti dotvára bohatý umelecký obraz slovenskej literatúry po roku 1945.