Publius Ovidius Naso: Metamorfózy (Parnas)

Táto relácia nie je vhodná pre maloletých do 15 rokov. 250 mýtov 15 kníh v interpretácii 14 hereckých osobností 13 komentárov s renomovanými odborníkmi Vyše 2000-ročné dielo jedného z najväčším starorímskych básnikov, ktorí tvorili v zlatom veku rímskej poézie, keď po občianskych vojnách cisár Augustus nastolil opäť mier. Ovidius v 15 knihách rozvíja 250 mýtov, v ktorých hlavným motívom je premena človeka na nesmrteľnú bytosť - hviezdu, boha alebo na zviera, rastlinu, kameň, rieku, potok, more. Vychádzajúc z Pytagorovej filozofie o premenlivosti vecí, u Ovidia sa všetko mení na všetko. Sme svedkami chaosu a stvorenia sveta, zlatého, strieborného, bronzového a železného veku, potopy a vzniku ľudí. Pred nami defilujú grécki a rímski bohovia i smrteľníci, vo svojej nevinnosti, ale najmä so svojimi slabosťami a zločinmi. Ovidius uzatvára svoju nekonečnú, súvislú báseň – “carmen perpetuum” apoteózou Caesara a jeho premenou na vlasaticu a tak oslavuje moc Rímskeho impéria. V závere básne nezabudne podotknúť, že dokončil dielo, ktoré nezničí ani Jupiterov hnev ani oheň ani ničiaci vek. A má pravdu. Aj po dvoch tisícročiach nás dojíma láska Orfea k Eurydike a jeho odhodlanie ísť za manželkou do podsvetia, tragický koniec zakázanej lásky Pyrama a Tisby, ktorým sa inšpiroval Shakespeare, keď písal Rómea a Júliu, závidíme starčekom Filemonovi a Baucide, že obaja naraz vydýchnu naposledy a spočinú v objatí, premenení na vinič. Mrazivá je vášeň Medey i ďalších žien, schopných kvôli láske zavraždiť aj vlastné dieťa. Nekonečná stupnica ľudských citov od lásky nežnej, nevinnej, manželskej, mileneckej, tajnej, zakázanej až po vášnivú, ničivú, sebaspaľujúcu. To je Ovidius a jeho Metamorfózy. Keď písal toto dielo, bol na vrchole slávy. Netušil, že život celebrity v prepychovom Ríme vystrieda ponižujúce vyhnanstvo a smrť v nudnej Tomide na brehu Čierneho mora – terajšej rumunskej Constanci- a že sa nikdy nedozvie, čo spôsobilo tento zvrat osudu. V komentároch diskutujú: klasický filológ prof. Daniel Škoviera historik doc. Pavol Valachovič klasická filologička Ľudmila Buzássyová klasický filológ Mgr. Jozef Kordoš literárna historička doc. Zuzana Kákošová literárny historik dr. Miloslav Konečný autorka projektu: Táňa Kusá