Čerstvé Ovocie_FM

Keramika má povesť média, ktoré po výpale stvrdne, ustáli sa a nadobudne svoju definitívnu podobu. V Emilynej tvorbe je to však skôr začiatok ďalšieho deja. Hlina si u nej pamätá tlak tela, mení sa na kožu architektúry, stavebný prvok aj partnera performancie. Emily vyrástla z remeselnej keramiky, no postupne ju začala posúvať smerom k voľnému sochárstvu, inštalácii a práci s pohybom. Zaujíma ju, ako priestor formuje človeka a ako človek spätne zanecháva stopu v priestore – niekedy doslova odtlačenú v hline. V profile sledujeme jej cestu od prvých hodín keramiky a štúdia keramického dizajnu cez VŠVU a zásadný Erasmus vo Vilniuse až k dielam, v ktorých sa stretávajú recyklovaná hlina, tehly, škridly, architektúra a živé telo. Rozprávame sa o tom, prečo necháva materiál niesť pamäť pohybu, ako sa z karyatídy môže stať feministické gesto a čo sa stane, keď keramický objekt už nestačí iba vystaviť – ale treba ho znovu oživiť telom.