Slovenský vynález môže zmeniť medicínu. Pomôcť má pri rakovine aj ochoreniach srdca

V sobotu na Dvojke sledujte magazín noviniek z vedy a techniky VAT, kde sa dozviete často prekvapujúce informácie, o akých ste možno ešte nikdy nepočuli.

Rovnako moderátor STVR Gregor Mareš uvádza cez víkend aj vedeckú diskusiu Experiment. Moderátor STVR Gregor Mareš pravidelne informuje o úspechoch nielen svetovej, ale aj slovenskej vedy.

Vynález zlepší kvalitu života

K tým najšpičkovejším patria nové vynálezy, ktoré zlepšujú kvalitu života človeka v komplikovanej oblasti ľudského zdravia.

Každý pokrok má v tomto vedeckom odvetví doslova cenu zlata. Chemik Juraj Kronek z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied mohol povedať:

„Našli sme materiál, polymér, ktorý sa dá využiť na rôzne biomedicínske aplikácie. Je to špeciálny typ polyméru. Volá sa polyoxazolín. Veľa ľuďom tento názov asi nepovie, ale v podstate je to polymér, ktorý mimikuje proteín.“

„Čiže je štruktúrou veľmi podobný proteínu, ale na druhej strane nevyvoláva kaskádovú imunitnú odpoveď organizmu, ako napríklad v prípade cudzorodého proteínu. To znamená, že takýto polymér nie je v tele rozoznávaný.“

Aj pri liečbe rakovinových nádorov

Navyše tento polymér obsahuje na povrchu tenkú molekulárnu vrstvu vody, ktorá bráni naviazaniu akéhokoľvek proteínu alebo buniek na povrch implantátov, čo ako Juraj Kronek zdôraznil „je princíp nášho vynálezu hydrogélových vrstiev.“

Vynález má význam v medicíne najmä pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení, keď sa do ľudského tela zavádzajú stenty, ktoré pomáhajú krvi či iným telesným tekutinám prúdiť v ľudských orgánoch bez prekážok. Zároveň však Juraj Kronek dodal:

„Motívom bolo spojenie našej expertízy v biokompatibilných polyméroch so skúsenosťami v rádiológii, ktorá sa využíva na liečenie rakovinových nádorových ochorení.“

„Tieto skúsenosti majú kolegovia z Prahy z Ústavu makromolekulárnej chémie. Takto sme vyvinuli nový prístup, kde je kombinácia chémie a rádiológie.“

Čiže slovenský vynález našiel uplatnenie aj v českom zdravotníckom systéme. Polymér nepomôže len stentom, ale aj pri zavedených katétroch.

Nedôjde už k obrastaniu a zápalom

Tieto hadičky či rúrky z umelej hmoty, latexu, silikónu alebo skla vyprázdňujú, alebo naopak vyplachujú duté orgány ako močový mechúr, žalúdok či cievy.

Biologička z Ústavu polymérov SAV Zuzana Kroneková bližšie vysvetlila, čo spôsobuje imunitná reakcia ľudského tela na cudzí predmet:

„Ak je z pohľadu buniek niečo nadrozmerné, ako stenty, katétre a podobne, tak tam dochádza k postupnému obrastaniu.“

„To znamená, že na daný materiál sa nalepia proteíny, lipidy, samozrejme bunky, ktoré vytvoria fibrotické tkanivo a ten biomateriál izolujú od daného orgánu alebo tela.“

Znižuje riziko zachytenia baktérií a vzniku infekcií

Ďalej sa podľa Zuzany Kronekovej „to isté stáva v katétroch, kde sa vytvára biofilm a tam je riziko zachytenia baktérií, ktoré vedú k vedľajším infekciám a zápalom, ktoré sú naozaj nežiaduce.“

Úspech slovenskej vedy v podobe vynálezu polyméru s hydrogélovými vrstvami umožní, aby odozva ľudského imunitného systému na cudzie telesá v tele v podobe zápalu nenastala.

Viac o ďalších slovenských úspešných objavoch a vynálezoch sledujte v našom videu aj v archíve STVR a vysielaní magazínu VAT na Dvojke vždy v sobotu.

25 50 75 90