Tajomná Klokoč láka turistov. Miesto, kde sa ľudia zbavujú svojich najväčších starostí

Divozel je udivujúci

Cez víkend v sobotu na Dvojke v Televíkende a v nedeľu na Jednotke v Slovensku v obrazoch.

Bylinka divozel úhľadný patrí k najstarším liečivým rastlinám ľudstva, ale u nás sa vyskytuje vzácne. Spojená je so sedemnástym najvyšším vrchom Malých Karpát, Klokočom.

Nájdete ho nad obcou Doľany, o ktorej Jozef Mruškovič v Televíkende prezradil:

„Doľany bolo zemepánske mestečko, keďže malo výsady mesta. Doľany mali trhové právo a okrem národných kultúrnych pamiatok a dejateľov z bohatej histórie má aj vzácne prírodné bohatstvo.“

S turistickým batohom

Táto pezinská vinohradnícka oblasť je spojená s Huncokármi, o ktorých Zuzana Vaňková z OZ Potomkovia Huncokárov vysvetlila:

„Huncokári sú nemecky hovoriace etnikum, ktoré prišlo do Malých Karpát a iných oblastí Slovenska na začiatku 18. storočia. Priniesli so sebou kultúru, tradície a venovali sa spracovaniu dreva, typické nárečie, zvyky a výstavbu.“

Zdroj: STVR

Pán Jozef Mruškovič z Dolian vysvetlil, ako sa z obce dostanete na Zabité, odkiaľ na Kolovrátok do sedla Uhliská a vyjdete na vrch Klokoč.

Cesta tam a späť je dlhá 16,4 km a prechádzka potrvá 4.40 h: „Pri Pálffyovských rybníkoch na Zabitom, kde je zreštaurovaná horáreň a kedysi sa chovali pstruhy, boli tu liahne, môžete prísť autom, kde zaparkujete.

Zatlčte svoj klinec

„Ďalej pôjdete len s turistickým batohom cez Solírov, kde je poľovnícky zámoček, potom na Kolovrátok a tam máme zrekonštruovanú huncokársku pivničku. Náš cieľ Klokoč musíte zažiť.“

Dôvod, prečo je táto huncokárska trasa taká dôležitá, s nadšením opísal turista a aktivista Július Bollardt:

„Na vrchole Klokoča je osadený kríž. Je plný klincov. Každý, kto tu zatlčie svoj klinec do kríža, sa tak zbaví svojich najväčších starostí.“

Zdroj: STVR

Navyše, ako Július Bollardt zdôraznil: „Rastie tu divozel úhľadný, ktorý rastie aj inde, ale v takom množstve je to skutočne rarita“.

Množstvo rastlín je skutočná rarita

Divozel úhľadný ľudia odpradávna využívajú na podporu činnosti mozgu, na čistenie krvi a listy na pokožku. Starovekí Gréci plsnaté listy byliny rozrezávali a používali ako knôty do lámp na svietenie.

Ženy si listami potierali tvár, lebo vytváral rumenec a Rimanky využívali žlté farbivo z kvetov na farbenie vlasov.

Z pivničky je útulňa

Po ceste tejto turistickej trasy narazíte na Huncokársku pivničku, ktorú inicioval Július Bollardt z prozaických dôvodov:

„S manželkou sme turisti a chodíme po celom Slovensku. Vždy je problém v nepriazni počasia nájsť útulok, a tak mi napadlo, že zrekonštruujeme polozbúranú pivničku.“

Zdroj: STVR

Dobrý nápad sa podarilo zrealizovať vďaka dobrovoľníkom, ktorí podľa Zuzany Vaňkovej pridali pomocnú ruku:

„Na Kolovrátku ako huncokárskej lokalite sa tu nachádzali rodiny, ktoré odtiaľ v polovici 20. storočia odišli z lesa do doliny, časť týchto ľudí bola po druhej svetovej vojne vysídlená. Z tejto pivnice existovala asi jedna tretina.“

Turistický čarovný svet

„Vďaka pánovi Bollardtovi a jeho manželke spolu s dobrovoľníkmi sa podarilo domurovať klenbovú časť, osadiť nové dvere, okienka a základný mobiliár, aby v prípade nepriazni počasia poslúžila ako útočisko pre turistov v núdzových prípadoch.“

Zdroj: STVR

Navyše prišla pomocná ruka aj z Lesov SR, keď technik Michal Slávik z Lesnej správy Majdan pripomenul:

Cyklotrasou ku krížu plnom klincov

„Pri zrekonštruovanej huncokárskej pivničke na Kolovrátku sme obnovili prameň studničky Jana.“

Oblasť vďaka obľúbenej cyklotrase sa stala rýchlo obľúbeným turistickým cieľom v smere na Klokoč. Tam, kde objavíte čarovný svet divozelu úhľadného a kríž plný klincov zo starostí, ktorých sa sem ľudia chodia zbavovať.

Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Dvojka, Televíkend, STVR - Stanislav Háber