Volali ho Apollo, ale aj Bobčo
Cez víkend v sobotu na Dvojke v Televíkende a v nedeľu na Jednotke v Slovensku v obrazoch.
Bratislavský Hačikó, ako volali psíka zo Zimného prístavu na Dunaji s menom Apollo, ale volali ho aj Bobčo, čakal na pána trinásť rokov. Nik o ňom podobný film, ako bol filmový trhák s Richardom Gerem, doteraz nepripravil.
Ešte ako šteniatko ho zachránili robotníci z bratislavského prístavu, ktorí ho vylovili z vôd Dunaja.
Priplával na dreve
Priplával na dreve v smere od Rakúska. Dostal viac mien. Volali ho Apollo, Bobčo či Dunčík. Ku ktorému z robotníkov ho najviac ťahalo jeho psie srdce, sa už nevie.
Robotníci odišli a psík ich tam verne čakal. Žiaden z nich si Bobča nevzal domov. Ľudia mu nosili jesť a pod mostom Apollo postavili búdu. Túlal sa po Bratislave a vracal sa pod most Apollo čakať robotníkov.
Ľuďom veľmi nedôveroval, a to ani tým, čo ho kŕmili. Každý deň šiel trasou do centra mesta a späť pod most čakať svojho pána.
Po 13 rokoch sa o Bobča postarala Slovenská aliancia ochrancov zvierat, odkiaľ Iva Hložková o bratislavskom Hačikó povedala: „Bola len šťastná náhoda, že ho nezrazilo auto.“
Ročne viac ako tisíc psíkov
V útulku pre psích seniorov pri Trenčíne, kde mu poskytli veterinárnu starostlivosť a dali mu konečne domov, prežil ďalších sedem rokov. Stalo sa tak potom, čo sa po roku 2017 objavil Bobčov príbeh v médiách.
Tisícky podobných príbehov ako príbeh Bobča sa stretáva aj na jednom mieste v útulku Tuláčik v Brezne.
Jana Kokavcová, zakladateľka Občianskeho združenia Tuláčik, pre Televíkend na Dvojke povedala:
„Ročne
nám pribudne cez tisíc psíkov, čo je veľa, a pre nás je dôležité, aby aj
odchádzali a uvoľňovali miesto pre veľmi choré, týrané a zranené psíky,
ktoré stále čakajú na ulici a potrebujú nás.“
Začínali pred pätnástimi rokmi v domácom prostredí na dvore a zbierali psíky z ulice. V útulku majú niekedy aj cez dvesto psíkov, ktoré treba všetky hneď ráno nakŕmiť, vyčistiť a vyvenčiť.
Ako hovorí Jana Kokavcová „na dobrovoľníckej báze to už nejde,“ nuž majú aj zamestnancov, ktorí im pomáhajú s opaterou psíkov.
Ak ho vrátite, ublížite najviac
Kamera Televíkendu objavila v Tuláčiku aj rodinu z Martina, ktorá si do Brezna prišla psíka adoptovať a jej hlava rodiny, otec Branislav Kmeť, vysvetlil:
„Mali sme 16 rokov psíka, ktorý nám zomrel na starobu. Chceli by sme zasa do rodinného domčeka väčšieho psíka aj na dvor a na čo zbytočne kupovať? Takto pomôžeme viac aj psíkom, ktoré nemôžu mať rodiny.“
Pri adopcii psíka Jana Kokavcová upozornila, že najlepšie je, ak sa človek pri prvých problémoch nevzdá:
„Adopcia v rodine trvá pre psíka aj dva – tri týždne, aby sa oboznámil s prostredím, aby si zvykol na režim rodiny. Preto je dôležité pri prvom probléme sa nevzdať, lebo psíkovi najhoršie, čo môžete spraviť, keď ho vrátite z adopcie.“
Pomôcť môžete aj virtuálnou adopciou cez webovú stránku Tuláčika, alebo ak prídete do útulku v Brezne, kde vám psíka požičajú na vyvenčenie.
Po okolitej nádhernej prírode si spravíte výlet cez brezniansku Skalku, čo je nenáročná trasa krásnym lesom s výhľadom na mesto a pomôžete psíkom zavretým v útulku sa aspoň v ten deň trochu vybehať.
STVR online
Viac sa dozviete, ako získate kamaráta s najčistejšou a najvernejšou dušičkou na svete, alebo ho aspoň vezmete na výlet aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
Zdroj: Správy STVR, Dvojka, Televíkend, STVR - Stanislav Háber
25 50 75 90