Chcete mať v záhrade silný ovocný strom? Naučíme vás ako na to

Každý víkend na vás čaká poriadna dávka zaujímavých informácií, čo sa oplatí robiť u vás v záhrade aj v zime, aby ste na konci pestovateľskej sezóny mali kvalitnejšiu úrodu.

Keď sa strom nezmestí

Silný ovocný strom ako zo starého sveta je možno predstava, akú si vysnívame zo spomienok alebo starých filmov.

Možno sme taký strom aj videli, o akom hovoril vo Farmárskej revue ovocinársky expert Ľudovít Vašš s tým, že silný strom zo starého sveta si vieme vytvoriť:

Kombinujeme s planou hruškou

„Ak chceme mohutný dlhoveký strom ako kedysi zo starého sveta, tak volíme odrodu, ktorá vstupuje neskôr do plodnosti v kombinácii s planou hruškou a práve taký strom vie vytvoriť mohutné koruny.“

Demonštrácia na podpníku z planej hrušky nie je v príklade tvorby takéhoto ovocného stromu zo slov Ľudovíta Vašša náhodná, lebo mnohí záhradkári sa obávajú podpníkov z planej hrušky:

„Boja sa, že planá hruška znamená, že ten strom bude príliš veľký a nezmestí sa im do záhrady, ale nie je to úplne pravda.“

Úplne pravda to nie je preto, lebo vždy ide o to, akú odrodu na podpník naočkujeme, alebo podpník ňou zaštepíme a podľa Ľudovíta Vašša:

Finty ovocinára

„Ak chceme menšiu hrušku, tak si zvolíme odrodu, ktorá veľmi skoro vstupuje do plodnosti. Tým skorším nástupom do plodnosti nedovolíme tomu silnému bujnému podpníku, aby vyrobil strom, ktorý nám zaberie príliš veľa priestoru.“

Ovocinársky expert už predtým vo Farmárskej revue vysvetlil, že pred vysadením semienok divokých plánok si pôdu pripravíme:

„Ide o pôdu vyhnojenú zeleným hnojením, takže tam rástla ďatelina a tráva.“

V takejto pôde ak sadíme semená plánok, tak po roku máme vyrastené metrové podpníky a môžeme ich v zime zo zeme vybrať.

Vráťme sa však k vydaniu Farmárskej revue, kde Ľudovít Vašš vysvetlil finty sadenia plánok:

„Rozdrvíme plánky hrušiek a zmiešame túto drť s hrubým pieskom, s ktorým drť rozmiešame.“

Piesok škrípe myšiam pod zubami

V jednej plánke nájdeme dve, ale možno aj šesť až osem semienok. Rozdrvená dužina obsahuje zmes s hrubým pieskom a je podľa Vašša výhodná z viacerých dôvodov:

„V zime by nám semienka chytili hlodavcom, ale piesok im škrípe pod zubami. Semienka sa stanú pre hlodavce neatraktívne a zároveň hrubý piesok nariedi semienka tak, aby nevzišli na jar na husto.“

Ovocinársky expert ukázal aj ďalšie záhradkárske vychytávky, lebo ak zasiate semienka zasypeme kompostom v hrúbke pokojne aj tri až štyri centimetre:

„Tak nám na jar nevznikne prisúšok zo zeminy, ktorý by inak bránil semienkam v klíčení. Cez kompost sa vzklíčené semienka ľahšie prederú. Zároveň sneh a dážď kompost správne nariedia, aby to bolo pre semienka ľahšie.“

Rovnako môžeme podľa Ľudovíta Vašša postupovať aj pri schádzaní semienok všetkých ovocných, listnatých, ale aj ihličnatých druhov stromov, o čom sa dozviete viac z archívu STVR bez reklám a zadarmo a z videa si pozrite aj stále platné rady profesora Ivana Hričovského (1932-2024).

Zdroj: Dvojka, Farmárska revue, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90