Partnerský vzťah s umelou inteligenciou. Toto si o novom fenoméne myslí psychologička

V Dámskom klube sme sa spolu so psychologičkou Mgr. Silviou Dančiakovou rozprávali o tom, ako môže vzniknúť citové puto medzi človekom a umelou inteligenciou, prečo sa tak deje a aký vplyv môže mať na náš život.

V článku sa dozviete:

• Prečo si ľudia vytvárajú citový vzťah k umelej inteligencii
  
• Akú úlohu zohráva komunikácia a verbálny kontakt
• Prečo ide len o ilúziu skutočnej blízkosti 
• Či môže mať vzťah s AI podobu partnerstva
• Aké riziká prináša emocionálna náhrada skutočných vzťahov

Fenomén citových vzťahov s umelou inteligenciou už totiž dávno nie je len témou sci-fi filmov. Dnes sa s ním odborníci stretávajú aj v reálnej praxi.

„Áno, už sa s tým stretávame a je to výsledne také romantické, na takej romantickej báze možno na začiatku, ale vždy to závisí od konkrétnych ľudí,“ hovorí psychologička.

Podľa nej ide predovšetkým o prirodzenú ľudskú potrebu vzťahov. „My máme potrebu mať citový vzťah. Je to jedna z najdôležitejších vecí,“ vysvetľuje.

A práve túto potrebu dnes dokáže umelá inteligencia zdanlivo veľmi presvedčivo napĺňať.

Silnou stránkou umelej inteligencie je najmä schopnosť komunikácie. „Pri umelej inteligencii je fantastické to, že ona ponúka ten jazykový systém, čiže na základe tej komunikácie si my veľmi ľahko, na tej verbálnej komunikácii, nájdeme k nej citový vzťah,“ vysvetľuje odborníčka.

Zároveň pripomína, že „na verbálnej komunikácii máme postavené aj medziľudské vzťahy“.

Napriek tomu ide stále len o ilúziu skutočnej blízkosti. „Je to stále akási ilúzia – aj tá komunikácia, lebo my nekomunikujeme s človekom. To nie je ľudská komunikácia,“ upozorňuje Dančiaková.

Umelá inteligencia totiž nie je vedomá bytosť. „Je to systém, ktorý dokáže tie pojmy, slová, zrkadlá tých slov skladať tak, aby to dávalo zmysel, aby to v nás vyvolávalo porozumenie,“ vysvetľuje mechanizmus, ktorý v nás dokáže vyvolať pocit blízkosti.

Či sa takýto vzťah môže posunúť do skutočne partnerskej roviny, je otázne. „Neviem, či to môže byť kamarátsky, neviem, či to môže zájsť do nejakej partnerskej roviny – asi nie,“ dodáva realisticky.

Výsledkom tak často býva skôr emocionálna náhrada skutočného partnerstva. „Čiže je to naozaj náhradný partner,“ uzatvára psychologička.

Partner, ktorý odpovedá, reaguje a pôsobí chápavo, no bez skutočného prežívania, emócií a fyzickej prítomnosti.

Fenomén citových väzieb na umelú inteligenciu tak otvára dôležité otázky o osamelosti, potrebe blízkosti aj o hraniciach technológií v našich životoch.

25 50 75 90