Živý či umelý stromček? Tu je odpoveď na to, ktorý ublíži planéte menej

Vianočný stromček je univerzálny symbol najkrajších rodinných sviatkov roka.

Druhá šanca pôsobí citlivo

Ako ukázali aj v detskej relácii Zaži to, najviac ich prežívajú deti. A citlivo vnímajú aj situáciu, čo sa deje so stromčekom po skončení sviatkov: „Je to smutné, že skončí v koši.“

Ak mu však dáte druhú šancu, viete detskej duši citlivo vysvetliť, že takýto proces je v poriadku, ak sa zmení na mulč. Stromček tak bude slúžiť ďalej:

„Je to lepšie, ako by sme ho spálili. Môžeme však stromčeky využiť aj pri vytvorení drevotriesky a z nej sa potom vytvorí nábytok.“

Kedysi sa živé stromčeky spracovali pre zvieratá v ZOO. Ukázalo sa však, že ľudia neboli zodpovední a nechávali na stromčekoch časti z ozdôb, ktoré spôsobovali zvieratám ťažkosti.

Čo je najdôležitejšie

Ako pripomenul aj v Dámskom klube redaktor a moderátor STVR Michal Slanička, ide však aj o to najdôležitejšie v súčasnosti:

„Vianoce predstavujú záťaž nielen pre našu peňaženku a psychiku, ale aj pre našu planétu.“

Sviatky prinášajú plytvanie potravinami, hromady papiera a plastu z darčekov, ale aj cestovanie naprieč republikou, Európou či niekedy aj svetom:

„Večná otázka znie: je ekologickejší umelý alebo živý? Zástancovia umelých stromčekov argumentujú, že pestovanie živých je veľkou záťažou pre prírodu. Navyše zaberajú pôdu, ktorá by mohla slúžiť na pestovanie potravín.“

Doprava má zlú uhlíkovú stopu

Kým vyrastie stromček trvá to sedem a viac rokov, pričom nezriedka pestovatelia používajú pesticídy: „Navyše netreba zabúdať na ich prevoz z veľkej diaľky, čo vytvára ďalšiu uhlíkovú stopu.“

Podľa zistenia vedcov umelý stromček vydrží v priemere v domácnosti len šesť rokov: „Aby mal nižšiu ekologickú stopu ako živý, museli by ste ho používať odhadom dvadsať rokov.“

Umelý stromček vypustí do ovzdušia viac ako osem kilogramov oxidu uhličitého. Zatiaľ živý len niečo vyše troch kilogramov, teda o päť kilogramov menej. V neprospech umelých stromčekov hovorí aj ich výroba:

„Zvyčajne sa vyrábajú z polyvinylchloridu, ktorý negatívne vplýva nielen na životné prostredie, ale aj na ľudské zdravie.“

Využite aj ponuku zo záhrady

Aj živé stromčeky majú svoje proti. Ak neskončia v špeciálnych recyklačných stanoviskách, na skládke sa budú rozkladať len veľmi pomaly:

„Počas toho sa uvoľní do ovzdušia množstvo metánu, ktorý je asi osemdesiatkrát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.“

Najväčší exportér živých stromčekov je Dánsko, odkiaľ dvetisícpäťsto pestovateľov ročne dodá okolo 11 miliónov stromčekov. Michal Slanička ponúkol riešenie tejto dilemy.

„Ekologický prístup je aj výroba stromčekov z recyklovaných materiálov.“

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Kto chce živý stromček, často využije, čo ponúkne jeho záhrada, alebo v lese opadané ihličnaté konáre po pilčíkoch. Určite konáre zo stromov neolamujte, ale Michal Slanička dodáva:

„Šikovné ruky dokážu symbol Vianoc zhotoviť aj z rôznych zbytkov látok či plstí.“

Zo stromčeka bude nábytok

Podobne vo svete dizajnéri pre istý hongkonský hotel vytvorili stromček z takmer štyridsaťtisíc vyhodených plastových fliaš a recyklovaného skla:

„Až neuveriteľne znie skutočnosť, že stromček nachádza svoje uplatnenie aj po Vianociach. Jednoduchým prestavaním z neho vznikne 21 kusov nábytku. Vrátane stolov, stoličiek, taburetiek a lámp.“

Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Zaži to, Dámsky klub, TASR, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90