Úžasné úspechy v najdôležitejšom odvetví zdravia. Sledujte v relácii VAT

V relácii o vede a technike VAT jej populárny moderátor Gregor Mareš pravidelne informuje o nielen svetových novinkách, ale aj úspešných výskumoch slovenskej vedy.

Vynález zlepší kvalitu života

K tým najšpičkovejším patria nové vynálezy, ktoré zlepšujú kvalitu života človeka v komplikovanej oblasti ľudského zdravia. Každý pokrok má v tomto vedeckom odvetví doslova cenu zlata. Chemik Juraj Kronek z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied mohol povedať:

„Našli sme materiál, polymér, ktorý sa dá využiť na rôzne biomedicínske aplikácie. Je to špeciálny typ polyméru. Volá sa polyoxazolín. Veľa ľuďom tento názov asi nepovie, ale v podstate je to polymér, ktorý mimikuje proteín. Čiže je štruktúrou veľmi podobný proteínu, ale na druhej strane nevyvoláva kaskádovú imunitnú odpoveď organizmu, ako napríklad v prípade cudzorodého proteínu. To znamená, že takýto polymér nie je v tele rozoznávaný.“

Navyše tento polymér obsahuje na povrchu tenkú molekulárnu vrstvu vody, ktorá bráni naviazaniu akéhokoľvek proteínu alebo buniek na povrch implantátov, čo ako Juraj Kronek zdôraznil „je princíp nášho vynálezu hydrogélových vrstiev.“

Zdroj: STVR

Vynález má význam v medicíne najmä pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení, keď sa do ľudského tela zavádzajú stenty, ktoré pomáhajú krvi či iným telesným tekutinám prúdiť v ľudských orgánoch bez prekážok. Zároveň však Juraj Kronek dodal:

„Motívom bolo spojenie našej expertízy v biokompatabilných polyméroch so skúsenosťami v rádiológii, ktorá sa využíva na liečenie rakovinových nádorových ochorení. Tieto skúsenosti majú kolegovia z Prahy z Ústavu makromolekulárnej chémie. Takto sme vyvinuli nový prístup, kde je kombinácia chémie a rádiológie.“

Čiže slovenský vynález našiel uplatnenie aj v českom zdravotníckom systéme. Polymér nepomôže len stentom, ale aj pri zavedených katétroch. Tieto hadičky či rúrky z umelej hmoty, latexu, silikónu alebo skla vyprázdňujú, alebo naopak vyplachujú duté orgány ako močový mechúr, žalúdok, či cievy.

Nedôjde už k obrastaniu a zápalom

Biologička z Ústavu polymérov SAV Zuzana Kroneková bližšie vysvetlila, čo spôsobuje imunitná reakcia ľudského tela na cudzí predmet:

„Ak je z pohľadu buniek niečo nadrozmerné, ako stenty, katétre a podobne, tak tam dochádza k postupnému obrastaniu. To znamená, že na daný materiál sa nalepia proteíny, lipidy, samozrejme bunky, ktoré vytvoria fibrotické tkanivo a ten biomateriál izolujú od daného orgánu alebo tela.“

Ďalej sa podľa Zuzany Kronekovej „to isté stáva v katétroch, kde sa vytvára biofilm a tam je riziko zachytenia baktérií, ktoré vedú k vedľajším infekciám a zápalom, ktoré sú naozaj nežiaduce.“

Úspech slovenskej vedy v podobe vynálezu polyméru s hydrogélovými vrstvami umožní, aby odozva ľudského imunitného systému na cudzie telesá v tele v podobe zápalu nenastala.

Viac o ďalších slovenských úspešných objavoch a vynálezoch sledujte v relácii VAT na Dvojke vždy v sobotu.