Relácia Božie domy s Vandalom predstavuje svet našich gotických katedrál

Známy moderátor STVR Štefan Chrappa je aj drsný rocker a vystupuje pod menom Vandal s kapelou Čad. A s takouto výbavou na motorke za zvukov rockového podmazu sa púšťa objavovať svet našich sakrálnych pamiatok.

Nečudo, že tento dvanásťdielny dokumentárny cyklus Božie domy s Vandalom zaradila Dvojka v čase, kedy si pripomíname jej 55. výročie začiatku vysielania.

Ján Almužník pochovaný pod stropom

Okrem rozličných chrámových stavieb, aké všakovaké unikátne máme po celom Slovensku, sú však aj naše stálice, ktoré zaujímajú takmer každého, lebo sú súčasťou našej kultúrnej tradície. K takým patrí gotická katedrála Dóm sv. Martina v Bratislave:

„Katedrála je biskupským kostolom. Názov je odvodený od biskupskej katedry. Od biskupovho sídla. Dóm sv. Martina napriek bohatej histórii bol povýšený na katedrálu až 14. februára 2008, kedy vznikla Bratislavská arcidiecéza.“

Moderátor Štefan Chrappa spomenul, samozrejme, aj veľkú vzácnosť a raritu chrámu, presklennú truhlu pod stropom:

„Tu v Dóme sv. Martina v Bratislave sa nachádzajú aj ostatky sv. Jána Almužníka. Tento veľký svätec, ktorého má v úcte východné a aj západné kresťanstvo pochádzal z Cypru. A ako sa sem dostal? No jednoducho, Matejovi Korvínovi ho daroval turecký sultán.“

Socha svätca a žobráka

Už pri vstupe do interiéru nás ohúri mohutnosť chrámu. Na dĺžku meria 70 metrov a na šírku takmer 23 metrov. Interiérová výzdoba až na malé výnimky pochádza z obdobia regotizačnej prestavby v druhej polovici 19. storočia.

Nezvyčajne dlhé a úzke presbytérium vzniklo počas gotickej výstavby. V jeho závere stojí novogotický drevený oltár majstra Lipperta.

Sochu svätca Martina na koni a žobráka, ktorému daroval polovicu svojho plášťa, vytvoril slávny rakúsky sochár Rafael Donner (1693 – 1714). Ako Štefan Vandal Chrappa dodal, tento centrálny výjav zažil päť korunovácií, ale chrám má aj významné hrobky:

„V podzemných hrobkách sú pochovaní štyria ostrihomskí arcibiskupi a napr. aj Jozef Ignác Bajza. Pochovali sem aj Andreja Hlinku, no v roku 1968 ruskí okupanti jeho sarkofág prestrelili. Dnes je rakva v Ružomberku a telo Andreja Hlinku je stratené. Jedni tvrdia, že ho schovali v dóme v podzemí, druhí to spochybňujú. Svetlo prinesie možno ďalší výskum.“

Pápežský prelát Ján Formánek

Naposledy do podzemia Dómu sv. Martina pochovali 26. mája 2025 pápežského preláta Mons. Jána Formánka, ktorý odišiel do večnosti 21. mája 2025 vo veku 89 rokov.

Pápežský prelát roky pôsobil ako Bratislavský dekan a veriaci ho stretávali najčastejšie práve v Dóme sv. Martina. V architektúre sa termín katedrála používa v mierne odlišnom význame.

Ako katedrálu označujeme typ veľkého gotického kostola. A niekedy ho označujeme aj talianskym termínom „duomo“, teda po našom Dóm.

Svätoštefánska koruna na vrchole

Moderátor a rocker Štefan Chrappa z redakcie duchovného života STVR pridal o Dóme sv. Martina ďalšie zaujímavosti.

Na vrchole veže máme kópiu svätoštefánskej koruny ako znak korunovačného chrámu:

„Začiatok jeho výstavby sa datuje do roku 1221, kedy sa rozhodli presťahovať Prepoštský kostol z Bratislavského hradu do podhradia. Stavba Dómu trvala s prestávkami až do roku 1516. Stredoveký vývoj mesta ho posunul na okraj a včlenil do mestských hradieb. Jeho 87 metrov vysoká veža slúžila aj ako obranná bašta. Dnes na jej vrchole tróni kópia svätoštefanskej koruny, ktorou práve tu v bratislavskom dóme korunovali za takmer 300 rokov jedenásť uhorských kráľov a osem kráľovských manželiek.“

Viac sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90