Podarilo sa jej to, čo doteraz nikomu. Rozhlasáčku Martu Szattlerovú osamote počúval pápež

Známa košická novinárka Marta Szattlerová sa narodila v Stropkove. V Slovenskom rozhlase pracovala 20 rokov. Absolvovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Slovenské rozhlasové pásmo a pontifik

Pracovala ako redaktorka v Košickom večeri, vedúca oddelenia vo Východoslovenských novinách a v Slovenskom rozhlase bola roky vedúcou literárno-dramatickej redakcie a dramaturgičkou košického rozhlasového štúdia.

Počas svojho pôsobenia v rozhlase sa jej podarilo aj to, čo dosiaľ nikomu. Jej rozhlasové literárne pásmo počúval samotný pápež. Zhovárala sa s ňou moderátorka STVR Martina Vašková.

 Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70 rokov vysielania Slovenskej televízie vám prinášame seriál o osobnostiach, ktoré sa zapísali do histórie vysielania oboch médií pôsobiacich dnes pod značkou STVR.

Prácu v rozhlase si Marta Szattlerová vyskúšala už na vysokej škole, lebo počas štúdia musela povinne pracovať v niektorom médiu, z čoho dostávala zápočty:

Dobrodružstvo všetkých správ

„Pracovala som v spravodajskej zmene u Rudolfa Ulricha, kde sme spolu s kolegom museli sledovať dianie doma a v zahraničí, mať prehľad o všetkých správach, ktoré chrlili ďalekopisy, prečítať ich, upraviť a promptne doniesť do hlásateľne, odkiaľ sa každú hodinu vysielali spravodajské relácie.“

Bolo to hotové dobrodružstvo. Do relácie Pohľady do kultúry pripravovala publicistické príspevky a preklady z nemčiny.

Do relácie Žijeme na jednej planéte zase dlhšie rozhovory s výnimočnými, významnými osobnosťami, ktoré presahovali hranice Slovenska: „V podstate som za dva roky bola v rozhlase ako doma a veľmi sa mi táto práca páčila.“

Po skončení štúdia prišla do Košíc, ale nemala ambíciu pracovať v rozhlase, až do roku 1982:

Vymieňali si relácie s českými kolegami

„Už predtým som však spolupracovala s Mikulášom Borovským v spravodajstve, aj s literárno-dramatickou redakciou, hlavne s redaktorom Pavlom Sobotom, ktorý redigoval aj fíčre,  pre Andreja Lukáča som písala poviedky a literárne pásma.“

Preto, keď Marte Szattlerovej v roku 1982 ponúkli miesto literárnej redaktorky, prišlo to celkom plynulo a prirodzene:

„Všetci v redakcii - Juraj Andričík, Ján Zambor, Marián Bednár, Karol Jančošek, Štefan Kasarda - sme okrem redakčnej práce, čo by podľa mňa nestačilo, boli aj literárne činní ako autori a úspešne.“

„Vymieňali sme si napríklad literárne relácie s kolegami v českom rozhlase, aby sme poslucháčom ponúkli zaujímavé príspevky z našich tvorivých dielní.“ 

Počas svojej práce v rozhlase pripravila stovky rozhovorov. Preto moderátorku Martinu Vaškovú zaujímalo, či Marte Szattlerovej ostal niektorý špeciálne v spomienkach:

Nezabudnuteľné bratislavské spomienky v Košiciach

„Určite prvé dva rozhovory do relácie Žijeme na jednej planéte ešte v bratislavskom rozhlase.“

V apríli 1969 otvárali v Bratislave Výskumné výpočtové stredisko programu OSN s najmodernejším počítačom v celom Československu.

Strávila dve popoludnia v Novinárskom študijnom ústave, kde Marte Szattlerovej poskytli rešerše z domácej i zahraničnej tlače a s vyše päťkilovým magnetofónom Uherom sa vybrala za riaditeľom Antonom Klasom:

Odkaz mladým, v archíve sú poklady

„Druhým bol rozhovor s profesorom Františkom Papánkom, významnou kapacitou lesného inžinierstva, ktorý sa práve vrátil z odbornej stáže v Iráne.“

Ktovie, či dnešní mladí, ktorí pracujú v rozhlase tušia, čo je Uher a či si vedia predstaviť, ako s ním kedysi nahrávali. Mladým rozhlasákom Marta Szattlerová odporúča:

„Aby dokonale spoznali rozhlasový archív, kde sú poklady ducha, ktoré si ani neviete predstaviť. Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Po mojej redakcii bol pre mňa archív druhé najobľúbenejšie pracovisko.“

V súčasnom vysielaní Slovenského rozhlasu Marte Szattlerovej najviac chýba:

Fenomén Viery Petrusovej a Ernesta Weidlera

„Fenomenálny rozhlasový prejav košickej hlásateľky Viery Petrusovej.“ Aj ďalšie nuansy rozhlasovej práce zostali pre Martu Szattlerovú v pamäti inšpiratívne:

„Rozhlas je dynamický živý organizmus. Každá zmena ho posúva k niečomu novému.“

„Ako vedúca literárno-dramatickej redakcie som mohla aktívne pracovať na mimoriadne náročnej a rozsiahlej zmene programovej štruktúry v roku 1993 s vtedajším programovým riaditeľom Ernestom Weidlerom, ktorá s drobnými úpravami funguje dodnes.“

 

Osobne bolo pre Martu Szattlerovú výnimočnou udalosťou, že naživo moderovala prvú Regiónrevue z košického štúdia, popoludnie slova a hudby, ktoré vtedy trvalo od 13.00 h do 18.00 h s mimoriadnym poslucháčskym ohlasom.

Prepašovaná nahratá kazeta bola nebezpečná

Ale najsilnejší rozhlasový zážitok mal inú príchuť: „Pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II. v Košiciach, 2. júla 1995, sme pripravili literárne pásmo Dno môjho bytia i štít z jeho básnickej tvorby a chceli sme mu darovať kazetu s nahrávkou.“

„Všetky oficiálne dary však boli zapečatené a uzavreté v osobitnej miestnosti a mali byť odovzdávané pápežovi po svätej omši na košickom letisku.“

Preto Marta Szattlerová poprosila vtedajšieho primátora Košíc Rudolfa Schustera, či s oficiálnym darom mesta môže „prepašovať“ aj nahratú kazetu. Nik však nedomyslel dôsledky prísnych bezpečnostných predpisov, ako dodala:

„Keď sa primátor nahol k pápežovi, že má preňho ešte malý darček, a vybral kazetu z vrecka saka, štátny sekretár Vatikánu kardinál Angelo Sodano zmeravel. Natiahol ruku, ale pápež bol rýchlejší. Vzal kazetu od primátora.“

Čo zostalo pod omšovým rúchom

„Vsunul si ju pod omšové rúcho. Angelo Sodano neskôr prísne napomenul pána primátora, či si uvedomuje, že ochranka ho mohla aj odstreliť a chcel vedieť, čo mu to vlastne dal.“

Keď po čase išiel primátor Schuster s oficiálnou delegáciou do Ríma, Svätý Otec mu v súkromnom rozhovore ukázal kazetu so slovami, že vo chvíľach samoty počúva reláciu košického rozhlasu so svojou poéziou.

Ako bývalá dramaturgička Marta Szattlerová dodala:

Dotkli sa pápežovho srdca

„Na otázku, kde kazetu vtedy schoval, odvetil, že na svoje srdce. Keď som to potom tlmočila svojim kolegom, boli sme z toho všetci naozaj úprimne dojatí, veď sa nám podarilo to, čo azda málokomu: dotkli sme sa pápežovho srdca.“

K „srdcovým zážitkom“ Marty Szattlerovej patrí aj umelecko-dokumentárne pásmo K čistým prameňom o velikánovi slovenskej hudobnej moderny Jánovi Cikkerovi na Vianoce 1984, keď pri spoločnom odposluchu v bratislavskom rozhlase skladateľ povedal:

„Ešte nikdy nikto o mne také niečo nenapísal. Neďakujem ja, ďakuje moje srdce.“

Autorka Marta Szattlerová napísala knihy Stropkovská čítanka, Stropkovské lakocinky, Veľké príbehy malého mesta a aj monografiu o zakladateľovi slovenskej novinovednej školy Mieroslavovi Hyskovi.

Momentálne si pripravuje podklady ku knihe Osobnosti mesta Stropkov s tamojším mestským historikom Ľuboslavom Šmajdom.
 

Aj keď už Marta Szattlerová nepracuje, stále spolupracuje so Slovenským rozhlasom:

„Zakaždým mám pocit, že som z rozhlasu nikdy neodišla. Pracujú tu ešte kolegovia, ktorí kedysi začínali u mňa, takže je o čom hovoriť i na čo spomínať.“

Celý podcastový rozhovor s Martou Szattlerovou, ktorý viedla moderátorka STVR Martina Vašková, nájdete na webovej stránke reginavychod.stvr.sk v sekcii 100 rokov košického rozhlasu.

Slovenský rozhlas má síce už sto rokov, ale vďaka tvorcom, k akým patrí aj Marta Szattlerová, mladne každým dňom, keďže kráča históriou stále s mladíckym elánom a bohatou tvorivou energiou.

Zdroj: Slovenský rozhlas, Štúdio STVR Košice, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90