Ikonické fotografie sú dôkazom hrdinstva. Pre spravodlivosť sa nebáli smrti

Na území Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny prenasledovali slovenských židovských občanov po vzore nacistického Nemecka.

Inú možnosť nemali

Z pôvodnej deväťdesiattisícovej židovskej komunity za vojnového Slovenského štátu zostal len zlomok, pretože boli prenasledovaní, obmedzovaní a aj priamo vraždení. Historik z Múzea holokaustu v Seredi Matej Beránek pre Správy STVR povedal:

„Nie všetci mohli bojovať. Boli tam ženy s deťmi aj starí ľudia. Ak si pozrieme počet v porovnaní s tým, koľkí na území Slovenska zostali, tak to bol veľký počet tých, ktorí sa zapojili do povstania.“

Preto sa hneď do Slovenského národného povstania aktívne mnohí zapojili, ako na Jednotke potvrdil aj vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok:

„Židia sami o sebe tvrdia, že nie preto, že by boli takí veľkí hrdinovia, ale preto, že prakticky nemali inú možnosť.“

Zdroj: STVR

Vzácne je svedectvo partizána židovského pôvodu Otta Šimka (1924-2026) z Liptovského Mikuláša, ktorý za svoj dlhý život pracoval aj ako novinár, právnik, kníhviazač, robotník a bol aj partizán.

V dokumente na Dvojke, ktorý pripravila Soňa Gyarfášová pod názvom Život je len náhoda - storočie Otta Šimku, potvrdil predchádzajúce slová Martina Korčoka:

„Fakticky mne povstanie zachránilo život.“

V dokumentárnom projekte Slovenskej televízie Naše storočie očami storočných pamätník Otto Šimko povedal:

„Môj život bol ako z pesničky Jana Wericha, že život je jen náhoda. Len náhodou som prežil holokaust.“

V bojoch padol do nemeckého zajatia a zázrakom sa dočkal oslobodenia. Prenasledovali ho aj naďalej v časoch normalizácie komunisti, ale ako Otto Šimko zdôraznil:

„Vždy som to porovnával s tým, aké strašné pomery boli za Slovenského štátu. Ak nejaký problém prišiel, tak som si povedal, že to je nič proti tomu, čo som zažil.“

Desivé storočie života

Ako malý školák pozdravoval prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka, potom bol prenasledovaný, bojoval v SNP a zažil aj komunistické Československo.

Zdroj: archív, Anton Ivan Székely

Prežil desivé storočie svojho života, vie, čo je demokracia, fašizmus, komunizmus, aj socializmus a v relácii Anjeli strážni moderátorke Alene Heribanovej vojnový veterán a preživší holokaustu Otto Šimko povedal:

„Po piatich rokoch útlaku a boja o holý život, kde človek nič neznamenal. Okolo seba ľudia úplne rovnocenní, ktorí mali nádej na prežitie.“

„Všetci máme spoločný cieľ. Takže to bol taký pocit, to sa nedá nijako popísať.“ Bojovníci o život mali v Slovenskom národnom povstaní jasné postoje.

Preto je aj SNP pre slovenské dejiny skutočnou vzácnou hodnotou. Vtedy zomrel aj mladý brat Otta Šimka, ktorého fašisti zavraždili.

Priniesli najväčšiu obetu

Mnohí povstalci židovského pôvodu v Slovenskom národnom povstaní priniesli najväčšiu obetu a padli. Dôležitú úlohu zohralo v povstaní vysielanie Slobodného vysielača Banská Bystrica.

Ide o významnú kapitolu z histórie storočnice Slovenského rozhlasu.

Zdroj: archív, Anton Ivan Székely

Niektorí boli fašistami kruto vraždení a sú v masových hroboch napr. v Nemeckej, alebo skončili v koncentračných táboroch, do ktorých boli po vypuknutí SNP obnovené transporty.

Ako dodal historik Múzea holokaustu v Seredi Matej Beránek: „Na jeseň 1944 ich odvliekli do Auschwitz-Birkenau, kde stále fungovali plynové komory a krematóriá, ale šli aj do ďalších koncentračných táborov.“

Zdroj: archív, Anton Ivan Székely

O ďalších hrdinských a často dojímavých príbehoch sa dozviete viac v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Pre spravodlivosť svojho boja sa nebáli povstalci smrti

Ikonické fotografie povstania

Hovoria tu aj o nevšednom hrdinskom príbehu JUDr. Antona Ivana Székelyho (1908-1991). Ivan Székely bol internovaný v pracovnom tábore v Novákoch, odkiaľ väzni ušli a pridali sa s nadšením do SNP.

Zdroj: archív, Anton Ivan Székely

Tieto fotografie sú už za desaťročia ikonické a prenášajú na ľudí aj po rokoch vtedajšiu atmosféru.

Slovenská televízia uviedla o Székelym v premiére pôsobivý hraný dokumentárny film režiséra Jána Hábera už 28. augusta 2012 na Dvojke s názvom Vojak bez zbrane, kde sa hovorí:

„Ako jediný sa zapojil do SNP ako vojak bez zbrane len s fotoaparátom.“

Zdroj: archív, Anton Ivan Székely

Ako uvádza aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici na svojej stránke, Anton Ivan Székely je prekvapivo takmer jediným autorom drvivej väčšiny ikonických fotografií.

Legitimácia vojaka bez zbrane

Na veliteľstve povstaleckej armády v Banskej Bystrici mu vystavili legitimáciu, ktorá mu neraz zachránila aj život. Vo filme Vojak bez zbrane jeho dcéra Lívia Barutová rozpráva viac podrobností:

„Otec po vojne trpel tým, že komunisti mu odmietli uvádzať autorstvo týchto fotografií.“

Zdroj: archív, Anton Ivan Székely

Fotograf Anton Ivan Székely prežil spolu s bojovníkmi aj v prvých líniách povstaleckých bojov, či neskôr v Jegorovovej partizánskej skupine.

Fotil s nasadením života bez mena

Pre slovenské dejiny a históriu priniesol množstvo vzácnych dôkazov hrdinstiev a dokumentov, ako boli zábery vypáleného Telgártu, boje z pancierového vlaku Hurban, či bojov pri Červenej skale a iných miestach povstania.

Celé desaťročia vychádzali tieto už ikonické fotografie našich dejín z SNP v rôznych publikáciách bez uvedenia autorstva. Fotograf Anton Ivan Székely ich pritom zhotovoval s nasadením vlastného života.

Zdroj: archív, Anton Ivan Székely

Fotografoval aj budovu Slobodného vysielača Banská Bystrica, keď na ňu Nemci zhodili naraz až 46 bômb.

Kým sa pamätá, sa nezopakuje

Rovnako odvážne s nasadením života fotografoval bombardovanie Banskej Bystrice z radničnej veže, keď všetci utekali sa schovať do pivníc, či dramatické bombardovanie letiska Tri duby.

Našťastie tieto zážitky spísal a odovzdal do Múzea SNP, kde sa o tom môžete dočítať veľa podrobností aj z pracovného tábora v Novákoch. Jeho dcéra Lívia Barutová vo filme dodala:

„Otcovi šlo o to, aby sa na hrôzy vojny nezabudlo a nemohli sa tak už nikdy zopakovať, kým si ľudia budú na nich pamätať.“

Viac sa dozviete aj z bohatého archívu STVR bez reklám a zadarmo.