Narodila som sa v rozhlase rozhlasákom. Hana Makovická odhalila príbeh, ktorý nemá obdobu

Slovenský rozhlas má storočnicu, ktorú vytvárali konkrétne osobnosti, k akým celý svoj tvorivý život patrí aj režisérka Hana Makovická (1942).

Zanechala výrazné stopy aj v televíznej tvorbe, takže patrí aj k histórii a dejinám 70 rokov vysielania Slovenskej televízie.

Mama bola režisérka a otec riaditeľ

Jej mama Rada Šubová bola tiež režisérkou a herečkou. Navyše jej otec Samuel Šuba (1907-1995) bol dlhé roky technickým riaditeľom košického, prešovského a aj bratislavského rozhlasového štúdia.

Preto pre Tonku Deškovú na webovej stránke reginavychod.stvr.sk v sekcii 100 rokov košického rozhlasu nájdete podcast, v ktorom Hana Makovická povedala:

Zdroj: STVR

„Narodila som sa v rozhlase rozhlasákom. Vyrástla som medzi prijímačmi, vysielačmi, drôtmi, lampami, morzeovkou, takže to bol jasný príbeh.“

Videlo sa jej, že na herečku nie je pekná

Spočiatku to jasne u Hany Makovickej nevyzeralo, lebo chcela byť aj kostýmovou návrhárkou, či hádam ako každé dieťa aj herečkou, lenže ako Tonke Deškovej povedala:

„Pozrela som sa do zrkadla a usúdila som, že herečkou nebudem, lebo nie som veľmi pekná. V rozhlase však tvár nevidieť, kto sa poslucháčom prihovára, tak vyhral rozhlas.“

Nakoniec z odriekaného chleba najväčší kus býva, keď Hana Makovická začínala v rokoch 1965-1970 ako herečka v Štátnom bábkovom divadle v Košiciach, ale od roku 1970 už bola rozhlasovou režisérkou, hoci vyštudovala Divadelnú akadémiu múzických umení v Prahe:

„Musela som nastúpiť do divadla, lebo mi platili divadelné štúdium.“

Zdroj: STVR

Jednou nohou však Hana Makovická bola stále v rozhlase:

Cez divadelné voľno pripravovala rozhlasové vysielanie

„Cez prázdniny som sedela v hlásateľni a pomáhala som pripraviť popoludňajšie vysielania z krajov.“

Redaktorku Tonku Deškovú z košického rozhlasového štúdia zaujímalo, ako sa teda dostala Hana Makovická k rozhlasovej réžii, pričom režisérka spomenula dramatický rok 1968, keď pre nesúhlas s okupáciou našej krajiny museli mnohí tvoriví pracovníci z rozhlasu odísť:

„Jednou z nich bola aj režisérka Miriam Budová. Ostalo po nej voľné miesto režiséra.“

Zdroj: STVR

„Šéfrežiséra Maroša Hrušku napadlo, že ma vyskúšajú. Absolvovala som konkurz, vypracovala rozbor hry a podarilo sa.“

Rad pozoruhodných úspechov

Režisérka Hana Makovická dosiahla rad pozoruhodných úspechov. Na prehliadke humoru a satiry v Bardejove získala v roku 1984 hlavnú cenu a tú má aj z Festivalu pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch za rok 1985, keď režírovala hru Karola Horáka Ucho.

Ako herečka pôsobila Hana Makovická aj naďalej vo viacerých rozhlasových hrách, ale aj v televízii a v dabingu, kde pôsobila aj ako režisérka.

Získala viacero medzinárodných uznaní, keď reprezentovala tvorbu Slovenského rozhlasu na festivaloch Macrophona vo Wroclawi, Prix Futura Berlin, Prix Europa Berlin, Grand Prix Budapest, Prix Marulić Hvar a i.

Všetko sa časom mení

Za celoživotnú tvorbu Hanu Makovickú ocenili pri 50. výročí Rádia Devín titulom Osobnosť Rádia Devín v roku 2022. Moderátorku Tonku Deškovú zaujímalo, ako sa podľa Hany Makovickej zmenila rozhlasová práca:

„Poriadne. Keď som prišla do rozhlasu, vysielalo sa ešte naživo.“

Zdroj: STVR

„Vtedy tu bol aj košický rozhlasový orchester, všade plno muzikantov, vysielalo sa veľa rozhlasových hier a preto tu bolo stále plno hercov.“

Bolo viac ľudí a života

Čo bolo vtedy pre Hanu Makovickú priam nepredstaviteľné: „Prísť a nahrať rozhlasovú hru na prvýkrát. To neexistovalo. Museli sme mať dve-tri skúšky, čo si dnes neviem predstaviť. Všetci herci sú vyťažení v divadle, televízii, dabingu.“

Rozhlas je dnes podľa Hany Makovickej pokojnejší:

„Nové technológie prácu výrazne zjednodušili, ale ubrali nám z kolektívneho života. Kedysi sme pri nahrávacích pásoch museli byť pri vysielaní traja: režisér, zvukár a ešte asistent zvuku.“

„Všetci traja sme museli dávať pozor, aby všetko klaplo, aby strih bol taký, aký má byť a poslucháč počul to, čo počuť mal.“

Dáš si slúchadlá a nikoho nepotrebuješ

Teraz to je podľa Hany Makovickej jednoduchšie. „Nasadíš si slúchadlá a už nikoho nepotrebuješ.“

Viac ľudí tvorilo rozhlasový kolektív, ktorý bol súdržný, aj keď nie vždy bola podľa Hany Makovickej ako sa vraví to bola pokojná nedeľa:

„Spomeniem ťažkú nahrávku seriálu Regina, ktorý skúšal našu trpezlivosť. Nahrávali sme deň-noc, hral tam celý rozhlas, celé divadlo, už sme sa smiali, že aj balet pozveme.“

Zdroj: STVR

Režisérka Hana Makovická nahrala v Košiciach prvú stereohru Radúz a Mahuliena v roku 1977.

V seriáli hral celý rozhlas

Na režírovanie náročného dlhodobého až tristo dielneho seriálu Regina s úsmevom pre Tonku Deškovú spomínala:

„Bolo to veľmi náročné. Nahrávali sme po kúskoch. Doteraz obdivujem techničky, ktoré to zvládali, lebo bolo nesmierne ťažké pamätať si desaťminútové kúsočky nahraté, aby sme ich zlepili v poradí. Aj hudbu sme si sami robili.“

Podľa režisérky Hany Makovickej to na druhej strane: „Bolo to rozhlasovejšie, hoci dnes je to jednoduchšie, ale aj suchšie.“

Rozhlas ju v procese tvorby naučil vnímať zvuky, v ktorých hudba robí zázraky: „Čo je všeobecne známa vec. Ešte som sa naučila, že ľudský hlas zodpovedá zjavu a typu človeka, čo som si vyskúšala aj v dabingu.“

„Keď sa obsadzuje rola je výborné, ak sa podarí nájsť herca s tvárou, hlasom a typom herectva, ktoré zodpovedajú požadovanej úlohe.“

Tvorivá cesta režiséra je o presviedčaní

Presvedčiť hercov, že tvorivá cesta režisérky je správna a okrem nich o tom presvedčiť aj zvukára či hudobníka, je už podľa Hany Makovickej umenie:

„Ide o to zladiť štyri hlavy a štyri názory do jedného kvalitného výstupu. Štyria ľudia nikdy nemajú jednotné videnie sveta a dosiahnuť kompromis je výzva.“

Zdroj: Zuzana Kallová

Režisérka Hana Makovická v budove košického rozhlasu prežila celý život:

„Poznám tu každý centimeter štvorcový, všetky vône, všetky schody, podlahy. Keď prídem do štúdia a vidím rozložené káble, až mi je do plaču. Vždy ma srdce zabolí, že už nie som súčasťou rozhlasového vysielania. Už som sa s tým zmierila, len pichnutie pri srdci zostáva.“

Viac informácií nájdete aj na webovej stránke reginavychod.stvr.sk v sekcii 100 rokov košického rozhlasu.

Slovenský rozhlas má síce už sto rokov, ale vďaka tvorcom, k akým patrí aj Hana Makovická, mladne každým dňom, keďže kráča históriou stále s mladíckym elánom a bohatou tvorivou energiou.

Zdroj: Slovenský rozhlas, Štúdio STVR Košice, STVR - Stanislav Háber