V dokumentárnom cykle Fetiše socializmu vystúpil svojho času aj herec Milan Lasica. Vysvetlil, že ako dieťa chvíľu žil u starej mamy na dedine. Začal tam aj chodiť do školy, kde sa na začiatku vyučovania modlilo a zdravilo: Dobrý deň!
V meste fungovala zrazu veľká zmena
Potom však prišiel Milan Lasica ako dieťa do mesta: "A tu už fungovala veľká zmena. Zdravilo sa - Česť práci!, a na začiatku vyučovania sme sa nemodlili, ale spievali Internacionálu."
Rozdiel medzi dedinou, kam ešte neprenikli socialistické maniere, bol teda vo vnímaní dieťaťa priepastný.
Zaostalosť ako šťastie
Faktom je, že herecká legenda Milan Lasica vnímal ako šťastie, že zažil ešte na vtedajšiu dobu zaostalý dedinský svet. V ňom ešte chvíľu prevládali hodnoty, ku ktorým sme sa vracali až po zmene v novembri 1989.
Fetiše socializmu boli teda aj v takýchto bežných situáciách, ako boli pozdravy či začiatok vyučovania.
Výberové krúžky pre vzorných pionierov
Pre nové generácie je určite zložité vysvetľovať, ako to fungovalo. Musia nechápavo krútiť hlavou, že sme prijali takéto nové spôsoby aj vonkajšieho správania sa.
Vždy sa však našli jedinci, ktorí si pamätali na normálne časy. Aj Milan Lasica dodal: "V skautingu sme robili všelijaké výlety do prírody, kde sme mali rôzne hry."
"V Pionierskom paláci však boli potom výberové krúžky, kam som sa ani nedostal. Pamätám sa, že mali aj banícky krúžok. V pivnici."
Ja som baník, kto je viac?
Aj takýto nezmysel vládol v 50. rokoch minulého storočia u zadubených komunistov. Deti chodili do pivnice ako do bane, čo je absurdná predstava.
A ešte ich to malo aj zaujímať a mali sa tak baviť. Milan Lasica spomínal aj na uniformované oblečenie, ľudovo nazývané tepláky: "Mali sme sa v nich tváriť, že ide o športové oblečenie."
Tepláky ako nielen športové oblečenie
Ľudia mali stále menej a menej možností, ako sa pekne obliecť. Lenže oblečenie bolo podľa Milana Lasicu nakoniec aj povinne odporúčané:
"Môj otec ako bývalý úradník namiesto klobúka nosil chvíľu šiltovú čiapku, lebo sa to vyžadovalo, ale len na chvíľu."
Z baretky urobili robotnícke čiapky
"Potom sa vrátil ku klobúku."
Aj deti mali podľa spomienok Milana Lasicu štandardy oblečenia či pokrývky hlavy: "Rádiovka v 50. rokoch bola u chlapcov tiež takmer povinná."
"Každý chlapec mal rádiovku. Rádiovka nakoniec nadobudla charakter robotníckej čiapky."
Obliekli tak aj vojakov
Všade na svete sa volala taká čiapka baretka, iba u nás ako rádiovka, lebo mala navrchu malú anténku. Rádiovka a tepláky boli také obľúbené kúsky oblečenia, že sa dostali aj do výbavy vojakov v armáde.
STVR online
Sledujte ďalšie epizódy z cyklu Fetiše socializmu režiséra Petra Kerekesa vo štvrtok 30. júla večer o 21.45 h na Dvojke.
25 50 75 90