Neviditeľné herectvo má veľké postavy. Jána Valentíka poznáte, aj keď o tom možno neviete

V Rozhlasovom lexikóne v Rádiu Slovensko moderátor STVR Ľuboš Kasala predstavil spôsob práce v rozhlasovom hereckom súbore:

Špecifický okruh profesionálov

„V Československom rozhlase existoval špecifický okruh profesionálnych hercov, ale aj režisérov a dramaturgov, ktorí sa venovali najmä tvorbe rozhlasových hier, dramatizácií, literárnych pásiem a umeleckého prednesu.“

Zdroj: STVR

Pri storočnici Slovenského rozhlasu moderátor Ľuboš Kasala pripomenul:

Prvotriedny Ján Valentík z archívnej nahrávky

„Hoci formálne nešlo vždy o stály herecký súbor v divadelnom zmysle slova, v rozhlasovej terminológii sa často používalo označenie ako neviditeľné herectvo.“

Rozhodol sa preto siahnuť do bohatého archívu STVR a Ľuboš Kasala sprostredkoval vyjadrenie Jána Valentíka (1940-2019), ktorý bol niekdajším vedúcim rozhlasového hereckého súboru a ako Ľuboš Kasala zdôraznil: „Ján Valentík bol prvotriedny rozhlasový herec.“

Podstatné zostalo len slovo

V Slovenskom rozhlase Ján Valentík pracoval od roku 1975 až do odchodu do dôchodku v roku 2003. V archíve STVR objavil Ľuboš Kasala toto Valentíkove vyjadrenie:

„Podstatné pre mňa ako pre rozhlasáka je predsa len slovo. Medzi javiskovým alebo, ak chcete, televíznym či filmovým herectvom a herectvom rozhlasovým je, samozrejme, veľký rozdiel a veľmi známy. Rozdiel je už v základe, v princípe tvorby.“

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Špičkový rozhlasový herec Ján Valentík dodal, v čom je podstatný rozdiel:

Rozdiel je v princípe tvorby

„Rozdiel je už v základe, v princípe tvorby. Kým hercovi v spomínaných inštitúciách pomáha k vytvoreniu postavy jej charakteru všetko, čo má k dispozícii: kostým, rekvizita, maska, scéna, svetlo atď., herec v rozhlase toto všetko postráda.“

Kto ako dieťa počúval rozhlasové rozprávky či si ich aj teraz vypočuje so svojimi deťmi, ten vie, že so zvukom sa majstri zvuku z celej plejády tvorcov rozhlasového vysielania vedia tiež riadne vyšantiť.

Ján Valentík pripomenul, že herec v rozhlase nakoniec má len jeden nástroj napriek rôznym hudobným podmazom či dekoratívnym zvukom dokresľujúcim vo fantázii poslucháča scénu:

Hlasový prejav charakterizuje všetko

„Rozhlasový herec je odkázaný len na hlasový prejav. Len cez ten môže charakterizovať všetko, čo postava, ktorú stvárňuje, má mať.“

Neviditeľný herec Ján Valentík zároveň zdôraznil: „Práve pre tento fakt je táto robota zaujímavá a ja osobne ju aj pre toto mám rád.“

Viac sa dozviete aj z bohatého archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, STVR - Stanislav Háber