Osolí si Maca chlieb popolom? Veľká Morava mala vlastný systém dochucovania

Sledujte v nedeľu 26. apríla o 18.00 h na Jednotke nový diel Histórie chutí z čias prvého slovanského štátu na území Slovenska, Moravy a Česka, známeho ako Veľká Morava.

Pôvodne nitriansky vládca Svätopluk sa stal v rokoch 871 až 894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy.

Zdroj: STVR

Od tých čias poznáme legendu o Svätoplukových prútoch, ktorú poznajú aj moderátori STVR sprevádzajúci divákov Históriou chutí, Martina Maca Zábranská a Tibor Ferenčík.

Knieža Rastislav žiadal o kresťanských misionárov pápeža v Ríme, ale nepochodil. Podobnú žiadosť poslal o rok na to, v roku 862, do Carihradu cisárovi Michalovi III.

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Ten vyslal na Veľkú Moravu v roku 863 vierozvestcov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Moderátori Maca a Tibor spoznávajú na moravských náleziskách od Nitry cez Devín až po Mikulčice vtedajšie stravovanie.

Ľudia žili v jednoduchých hlinených domoch, ktoré mali miestnosť s otvoreným ohniskom na varenie. Jedlo sa maximálne dvakrát za deň, len ráno a večer. Cez deň iba ak ovocie či zelenina.

Na políčkach pestovali už vtedy pšenicu, proso, prípadne hrach či fazuľu a šošovicu.

Namiesto chleba iba kaša a placky

Z pšenice sa však nepiekol chlieb, aký poznáme, ale pšeničná kaša. Pripravovali sa aj placky pečené nasucho, pričom z požadovaných ingrediencií múky, vody a soli bola soľ často nedostupným tovarom. Preto soľ nahrádzali popolom. Sladilo sa medom.

Zdroj: STVR

V tých časoch mala soľ hodnotu zlata. Na Veľkej Morave však poznali mrkvu, petržlen či kôpor. Z ovocia zasa jablká, hrušky, orechy, ale aj broskyne.

Chudobní jedli najmä kaše a bohatším pripravovali z mäsitých jedál hus, ale aj sysla, veveričku alebo ježka.

Sledujte v nedeľu 26. apríla o 18.00 h na Jednotke nový diel Histórie chutí z čias prvého slovanského štátu na území Slovenska, Moravy a Česka, známeho ako Veľká Morava.