Zažil polstoročnicu aj storočnicu rozhlasu. Na jednu radu nezabudol dodnes

Dlhoročný slovenský novinár Vladimír Šmihula má vzácne spomienky, ktoré dokumentujú históriu storočnice Slovenského rozhlasu:

Počúvali sme so zatajeným dychom

„Je to na neuverenie - ale bol som pri tom, keď rozhlas oslavoval polstoročnicu, dokonca ešte tú "federálnu" o tri roky prv...“

V éteri sme ho na vlnách Slovenského rozhlasu počúvali v rokoch 1972 až 2003 často so zatajeným dychom.

Novinár Vladimír Šmihula pracoval v pozícii moderátora Slovenského rozhlasu.

Ako si ho rozhlas chytil

Do Československého rozhlasu v Prahe sa dostal najprv na jednu reportáž: „Ako začínajúci redaktor som z výstavy venovanej 50. výročiu vstupoval z Prahy do Západoslovenského krajového vysielania. A od tých čias som bol "chytený", rozhlas sa stal mojím osudom.“

V rokoch 1977-1982 bol Vladimír Šmihula zahraničným spravodajcom Československého rozhlasu v Moskve, keď bol aj zamestnancom pražského federálneho rozhlasu. Potom sa vrátil do Bratislavy a bol vedúcim vysielania Dobrého rána v rokoch 1982 až 1985.

Zdroj: STVR

Neskôr v deväťdesiatych rokoch zastával aj post šéfredaktora Vysielania pre hlavné mesto SR Bratislavu, neskôr Rádia Regina Západ.

Keď vládol kráľ času

Poslucháči si meno Vladimíra Šmihulu z tých čias spájajú najmä s Rádiotrhom práce:

„Ako som svojou prácou prispel k rozvoju Slovenského rozhlasu? To nech posúdia iní. Zaujímavejšie je, ako rozhlas prispel k môjmu rozvoju,“ dodal so šibalským úsmevom.

„Som rád, že som zažil rozhlas ešte v jeho klasickej podobe. Keď v ňom vládol "kráľ času" so svojím "drábom" časovým znamením. To nás učilo presnosti a dôslednosti, to nás naučilo spoliehať sa na vlastné sily a vedomosti.“

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Moderátora Slovenského rozhlasu novinára Vladimíra Šmihulu sme poznali aj z diskusných relácií či z tvorby dramatických literárnych a náučných pásiem venovaných prevažne rodnému Liptovu, kde sa 20. novembra 1943 v Štrbe narodil:

Ako vzniká novinársky majster

„Neustále sa vzdelávať, zdokonaľovať, pretože každý vstup bol konfrontáciou s verejnosťou. No, jeden sa snažil viac, iný menej... A to som sa na vedúcom poste vždy snažil vštepovať svojim podriadeným. Zásada začínať "od piky" - len tak sa môžeš stať majstrom.“

Za úspech Vladimír Šmihula považuje fakt: „Ľudia, ktorých som prijímal, sú dnes roztrúsení po celom mediálnom trhu, ba aj na vyšších postoch.“

Do ďalšej storočnice

Po odchode zo Slovenského rozhlasu Vladimír Šmihula stihol byť dlhoročným tlačovým tajomníkom Slovenskej akadémie vied od roku 2004 do roku 2012:

„Netuším, čo bude ďalej. Nie som priateľom veľkých vzletných fráz. Ale bol by som rád, keby verejnoprávny rozhlas prosperoval, keby si získaval poslucháčov svojou pohotovosťou, odbornosťou a najmä objektívnosťou. Teda - "nazdravie!" do ďalšej storočnice.“

Slovenský rozhlas má síce už sto rokov, ale vďaka tvorcom, k akým patrí aj Vladimír Šmihula, mladne každým dňom, keďže kráča históriou stále s mladíckym elánom a bohatou tvorivou energiou.

Zdroj: Slovenský rozhlas, STVR - Stanislav Háber