Viete, ako vznikli rozhlasové zvučky? Na začiatku bolo aj kikiríkanie kohúta

V histórii storočného Slovenského rozhlasu pre vás vyhľadal moderátor STVR Roman Bomboš vo vysielaní Rádia Slovensko viacero zaujímavostí o tom, ako sa vlastne začalo pravidelné rozhlasové vysielanie u nás:

Dobrodružné začiatky a entuziazmus

„Začiatky boli dobrodružné, technicky náročné a sprevádzané obrovským entuziazmom. Aj preto sa celkom prirodzene v októbri 1926 začalo každodenné rozhlasové vysielanie.“

Predtým existovali dva pokusy, ako začať s rozhlasovým vysielaním.

V Haniske pri Košiciach skúšali ako prví

Prvé začalo v Haniske pri Košiciach ešte v roku 1925 a druhé skúšali z riaditeľstva slovenskej pošty. Úspešné bolo až to prvé pravidelné Slovenského rozhlasu, ktoré začalo z koncertnej Moyzesovej siene na Vajanského nábreží 12 v Bratislave v októbri 1926.

Prvé vysielacie pracovisko bolo v šatni za koncertným javiskom. A keďže sa ešte vysielanie nenahrávalo, zachovali sa spomienky na jeho podobu iba z rozprávania pamätníkov.

V šatni sa po zemi váľalo množstvo drôtov, na ktoré museli dávať pozor, aby na ne nestúpili, lebo vysielanie by sa prerušilo.

Čo v prestávkach vysielať?

Účinkujúci museli kričať do drevenej škatule, čo bol prvý mikrofón. Keď v štúdiu rozhlasu neboli žiadni účinkujúci, vysielalo sa ďalej, aby rozhlasová stanica nezostala v éteri potichu.

Nahrávacie zariadenia ešte neexistovali, nuž aj inde vo svete vymýšľali technici, čo v prestávkach vysielať.

Začínali Verdiho Traviatou

A ako to bolo v časoch začiatkov vysielania pred sto rokmi stanice Slovenského rozhlasu?

Moderátor STVR Roman Bomboš dal v Rádiu Slovensko slovo rozhlasovému historikovi Vladimírovi Draxlerovi:

„Každodenné vysielanie sa začalo prenosom z národného divadla. Bratislavský Rádiožurnál preberal Verdiho Traviatu. A za tým v nasledujúcich dňoch už bežalo každodenné vysielanie.“

Pracovníci Slovenského rozhlasu tiež nechceli, aby poslucháči stratili prehľad o rozhlasovej stanici. Vladimír Draxler pripomenul:

V prestávkach kikiríkal kohút

„Všetky rozhlasy zriaďovali tzv. prestávkové znamenia. Skrátka v pauze, keď účinkujúci v rozhlase neboli, nejaké automaty dookola vysielali. Nešlo len o melódie. Niektoré stanice mali napr. kikiríkanie kohúta, budík a podobne.“

Vo vysielaní Slovenského rozhlasu to bolo iné, originálne. Vladimír Draxler ako rozhlasový historik vysvetlil:

„Bratislavskí technici vymysleli zvonkohru, pri ktorej použili štyri začiatočné tóny z hymnickej piesne Hej, Slováci. Malo to hodinový strojček a cez prestávku vo vysielaní sa melódia opakovala. Z týchto tzv. prestávkových znamení sa potom stali zvučky.“

Viac sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo, odkiaľ si môžete aj tieto staré zvučky Slovenského rozhlasu vypočuť.

Zdroj: Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, STVR - Stanislav Háber 25 50 75 90