Matilda Pálfyová získala prvú ženskú olympijskú medailu v slovenskej histórii

Vyliečila sa zo španielskej chrípky a šla na olympiádu. Zomrela po páde z koňa.

Zdroj: STVR, koláž Milan Prekop

Celý svet sa pozerá do Talianska, kde prebiehajú športové súťaže, o čom sa viac dozviete z našich športových programov STVR.

Sledujte už zajtra

Rovnako ako pre svet, aj pre nás ide o športovú udalosť roka. Viac zistíte aj z našej špeciálnej podstránky plnej aktualít.

Na Zimných olympijských hrách 2026 v Miláne zápolia naši reprezentanti s plným nasadením, ale ako dobre poznáme našich najznámejších olympijských hrdinov?

Chorľavá polosirota z Košíc

Olympijskú medailu prvá Slovenka získala na olympijských hrách už oveľa skôr. Po 1. svetovej vojne vo svete zúrila pandémia španielskej chrípky.

Ochorela na ňu aj mladá dievčinka Matilda Pálfyová, narodená 11. marca 1912 v Kostoľanoch nad Hornádom a jej mama na ňu zomrela. Malé chorľavé dievčatko sa s otcom, ktorý mal pri jej narodení 47 rokov, presťahovalo do Košíc.

Prvé dva roky po nástupe do školy bola zoslabnutá po pandemickej chrípke. Preto mala z telesnej výchovy dvojku a nič nenasvedčovalo tomu, že z nej raz vyrastie úspešná olympionička.

Prvá Slovenka s olympijskou medailou, ako pre Rádio Regina Západ, povedal historik, publicista a spisovateľ Igor Machajdík, „sa v roku 1937 presťahovala do Bratislavy“.

Ako veľmi mladá sa zahľadela do Sokola. Tento systém zväzovej telesnej výchovy jej ukázal široké možnosti. Učarovala jej gymnastika.

O zlate rozhodli fašisti

V tejto športovej disciplíne sa jej zdali úžasné vystúpenia gymnastických družstiev. Vďaka svojmu pohybovému nadaniu sa jej v gymnastike začalo dariť. Sokol Košice sa stal jej domácim klubom už od 12 rokov.

Vo všetkých športových encyklopédiách sa uvádza, že bola z olympiády v roku 1936 v Berlíne rozčarovaná. Československé gymnastické družstvo nesmelo nad Nemkami vyhrať, aj keď malo oveľa lepšie výkony.

Zdroj: olympic.sk

Preto prvá Slovenka, ktorá získala olympijskú medailu, ju mala v striebre. Igor Machajdík dodal:

„Matilda Pálfyová sa prvýkrát objavila v reprezentácii v roku 1935, keď sa konali nominačné preteky na olympijské hry v Berlíne o rok neskôr. Bola tam veľmi úspešná.“

Pred očami Adolfa Hitlera

„Skončila medzi štyridsiatimi adeptkami na reprezentačný dres na štvrtom mieste a zaslúžene si vybojovala miestenku na LOH v Berlíne. Tu získali striebro. Táto medaila mala byť zlatá, lebo československé športové gymnastky boli lepšie ako víťazky, ktorými boli domáce nemecké reprezentantky.“

„Vieme, v akých podmienkach sa tieto LOH konali. Vo vypätej atmosfére nacionalizmu a fašizmu pred očami samotného Adolfa Hitlera Nemky nemohli prehrať nielen s Československom, ale aj s hocijakou inou krajinou.“

V roku 1936 v Berlíne na olympiáde ovplyvňovanej fašistickým režimom to bola jediná ženská gymnastická disciplína, v ktorej sa súťažilo.

Hungary_European_Rhythmic_Gymnastics_ChampionshipsAverinova2017-TASR

Zdroj: TASR

Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 boli sokolské športové kluby zrušené. Ďalej pokračovať v športovej kariére pod ľudáckou záštitou odmietla. Historik Igor Machajdík dodal:

„Po vzniku Slovenského štátu, keď Hlinkova garda sa stala jedinou telovýchovnou organizáciou a zrušila aj Sokol, tak ona nesúhlasila s politikou a prestala sa venovať gymnastike.“

Germany_Gymnastics_World_Championships3Stuttgart2019-TASR

Zdroj: TASR

„Začala sa venovať vodnej turistike, resp. kanoistike, jazdectvu a vyvíjala športové aktivity vo volejbale, v atletike, v stolnom tenise, ale aj v iných športoch, lebo bola všestrannou športovkyňou, aj keď nie na špičkovej úrovni, ako keď pôsobila v najlepších rokoch v športovej gymnastike.“

Neželaná Cikkerova nevesta

Na šampionáte v Prahe v roku 1938 sa stala majsterkou sveta v družstvách, kde už dostala najvyššie známky na kruhoch a v preskoku. Podľa Igora Machajdíka:

„Stala sa vôbec prvou slovenskou majsterkou sveta v športovej gymnastike. Opäť v drese československého mužstva vybojovala zlatú medailu, ale ďalším vynikajúcim úspechom bolo aj jej tretie miesto v súťaži jednotlivkýň.“

Po predčasnom ukončení profesionálnej športovej kariéry pre nástup ľudáckeho režimu u nás sa športu venovala iba rekreačne kanoistike, lyžovaniu, či turistike, ale aj tu bodovala v roku 1942, keď sa v kajaku stala majsterkou Bratislavy.

Učaroval jej spev a „bola výborná speváčka s hudobným nadaním“ v Akademickom speváckom združení, kde pôsobil dirigent a skladateľ Ján Cikker, s ktorým bola zasnúbená.

Zložil pre Matildu Scherzo pre sláčikové nástroje a symfonickú báseň Leto s premiérou v roku 1941. Cikkerova rodina bola proti tejto neveste a zásnuby zrušili.

Tragický koniec

Vydala sa za vojenského prokurátora Ondreja Mareka. Toho po svadbe odvelili na východný front, kde padol. Deti nemali. Žiaľ, tragicky zahynula aj olympionička, ako Igor Machajdík vysvetlil:

„V Malých Brestovanoch vo veku iba 32 rokov spadla z koňa a na mieste zomrela.“

Jej kôň sa 23. septembra 1944 v Malých Brestovanoch splašil. Z koňa spadla, ale noha jej zostala zakliesnená v strmeni. Tým, že ju kôň vláčil za sebou, utrpela vo veku 32 rokov smrteľné zranenie spodiny lebečnej.