Adela Vinczeová namiesto šibačky hľadala vajíčka, Oľga Konečná nedá dopustiť na hrudku

Každý trávi Veľkú noc po svojom a podľa svojich vlastných tradícií. Nejakú sú dané regiónom, iné samotnou rodinou a potom jednotlivými preferenciami.

Moderátorka Trochu inak Adela Vinczeová vyrastala istý čas v Nemecku a tam šibačka vôbec nebola. „Namiesto toho sme veľa hľadali veľkonočné vajíčka- v škôlke aj všelikde inde. To ma veľmi bavilo, najmä to samotné hľadanie. A myslím si, že dnes sa tieto zvyky u nás celkom pekne spájajú,“ povedala nám.

V detstve si nespomína na žiadne veľké oblievačky, jej otec vždy prišiel len s malým korbáčikom a decentne ich vyšibal. „Hoci mám rada tradície, myslím si, že by mali mať svoju kultúru, a to otec vždy pekne zvládal,“ hovorí.

Dnes, keď majú malého Maxa, je to už iné. „Momentálne rieši skôr otázky ako „prečo je noc, keď je deň“, takže šibanie žien ešte úplne nechápe. Nechceme ho zbytočne miasť, preto to zatiaľ riešime len tak symbolicky – napríklad hľadaním vajíčok,“ povedala.

Ich zvyky sú ale ozaj jedinečné. „Napríklad takým zvykom je, že nevyfukujeme vajíčka, ani ich nemaľujeme. Často dáme šibačom surové vajíčko z chladničky, takže máme to také naturálne,“ zasmiala sa. Veľkonočné jedlá tiež veľmi nerieši, tvrdí, že je skôr taký veľkonočný „príživník“.

Syrec a tradičné jedlá

Tradície, zvyky aj jedlá však rieši od detstva športová moderátorka Oľga Konečná. „Nositeľkou tradícií bola u nás moja babka. Každý rok sme jej pomáhali vyzdobiť dom, spolu sme vyfukovali a maľovali vajíčka,“ spomína si.

„Súčasťou našej veľkonočnej výzdoby bol veľký kurník vyrobený z prepravky. Látkové sliepky vypchaté vatou tam mali slamu, rebrík, vajíčka. A zrejme to pôsobilo veľmi realisticky, pretože náš poľovnícky psík sa pustil do akcie a vata so slamou lietali po celej predsieni,“ zasmiala sa pri tejto spomienke.

Zdroj: STVR

Čím je staršia, tým viac vníma práve kresťanský rozmer týchto sviatkov. Na ich stole nesmie chýbať veľkonočná šunka, klobása, fašírka, varené vajíčka, veľkonočná cvikla s chrenom a keďže pochádza z východe tak aj koláč paska a syrec- hrudka.

„Ako deti sme sa vždy tešili na jej prípravu, pretože na ňu bol potrebný veľký počet vajíčok, ktoré sme mohli vyfukovať a následne maľovať,“ dodala Oľga.

Hlavne rodina

Rozhlasová moderátorka a naša bývalá hlásateľka Hana Rapantová má mamu Češku a tam mali opäť trochu iné veľkonočné tradície. Počas roka českú rodinu nenavštevovali tak často, preto chodili aspoň cez sviatky.

„Veľká noc sa mi preto spája predovšetkým s návštevou starých rodičov v Týne nad Vltavou. Máme tam dvoch bratrancov a v detstve sme tam mali aj kopec prázdninových kamarátov. Vždy sme sa veľmi tešili, že sa po čase opäť na pár dní všetci uvidíme. Podnikali sme dobrodružné výpravy v okolitej prírode, hrali sme sa hry, najradšej stopovačku,“ spomína.

Zdroj: STVR

Má krásne spomienky na detstvo. „V cibuľovej šupke sme varili vajíčka, aby sa zafarbila škrupinka a potom sme ich zdobili vyškrabkávaním ornamentov. Chlapci plietli z čerstvých konárikov vŕby korbáče – skrátka stará dobrá klasika. No a potom sme už len vymýšľali, kam sa pred šibačmi ukryjeme,“ hovorí.

Jej česká babička bola vynikajúca kuchárka aj pekárka, a tak sa vždy tešili na jej veľkonočný mazanec, buchty a jej špecialitou bolo aj jedlo, ktorému hovorili „velikonoční bába“.

„Niečo ako naša plnka ku kuraťu, akurát samostatne pečená v pekáčiku s nadrobno nakrájaným domácim údeným mäskom a mladými jarnými výhonkami žihľavy na dobré zdravie,“ vysvetľuje.

Veľkú noc si preto spája najmä s rodinou, kde môžu byť viacerí opäť pokope.