Zostal vyrovnaný, aj keď ho prenasledovali. Najstarší moderátor má 97 rokov

V reťazci informovania po okupácii nastala v Slovenskom rozhlase obrovská diera.

Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70 rokoch vysielania Slovenskej televízie vám prinášame seriál o osobnostiach, ktoré sa zapísali do histórie vysielania oboch médií pôsobiacich dnes pod značkou STVR.

Viac ako sedemdesiat rokov verný Slovenskému rozhlasu

Medzi výrazné tváre rozhlasu patrí uznávaný moderátor, ale aj archivár a spisovateľ Štefan Horský, ktorý zostal verný Slovenskému rozhlasu viac ako 70 rokov.

V Slovenskom rozhlase pracoval od roku 1952 až do odchodu do dôchodku a doteraz rozhlasovú pyramídu navštevuje, aby svojimi radami a spomienkami nielen povzbudil oveľa mladších kolegov, ale im aj nezištne pomohol v ich redakčnej práci.

Nová loď prichádza tiež na vlnách

Ľuboš Kasala: Štefan Horský v roku 1967. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Najstaršiu reláciu Slovenského rozhlasu Dobré ráno pripomenul aj Ľuboš Kasala v Rozhlasovom lexikóne, kde priblížil bilanciu nášho prvého moderátora v dejinách slovenského vysielania Štefana Horského pri 500. epizóde z vysielania v auguste v roku 1967:

„Naša relácia má dnes číslo 500 odvtedy, čo sme ju začali vysielať. Krstili sme ju ako novú loď - tiež k vám prichádzame na vlnách.“

Rozhlasový lexikón s Ľubošom Kasalom NEWS.jpg

„Mnohí nám prorokovali, že nevydržíme ani mesiac. Už 500-krát sme sa takto stretli. Dobré ráno, držím vám, milí priatelia, palce, nech sa vám dnes všetko darí.“

Počas okupácie v auguste 1968 vojskami Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu sa Štefan Horský podieľal na vysielaní pravdivých slobodných informácií, ktoré pomáhali obyvateľom k tichému odporu.

Mikrofón mu zakázali

Za to bol Štefan Horský odvolaný, mal zakázanú publikačnú činnosť aj mikrofón a bol preložený do Metodicko-výskumného kabinetu, kde sa mohol venovať iba rozhlasovej teórii a výskumu.

Známy režisér Peter Hledík v dokumente GEN.sk vzdáva hold Štefanovi Horskému, hlasu slobodného vysielania Slovenského rozhlasu počas prvých dní Československej okupácie v roku 1968.

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Bývalý šéfredaktor a neskorší bádateľ a archivár z donútenia, lebo už Štefan Horský nesmel do éteru, zostal vždy vyrovnaný, aj keď ho prenasledovali.

Viac Štefan Horský nesmel pred mikrofón a bol rád, že vôbec mohol pracovať:

„Začal som sa pohybovať na pôde rozhlasovej teórie. V celom reťazci nastala veľká diera, lebo starí osvedčení kozáci museli z rozhlasu odísť a nastupovali celkom začínajúci.“

Rozhlasák telom i dušou

„Ale nielen celkom začínajúci radoví redaktori, ale aj začínajúci vedúci pracovníci, čo bolo ešte horšie.“

Z tých čias ho najtrefnejšie charakterizoval vo vysielaní Slovenského rozhlasu, ktoré nájdete v Archíve STVR Extra, vtedajší známy hlásateľ Pavol Šrámek, ktorý o. i. o ňom povedal:

„Štefan Horský bol rozhlasák telom i dušou. Mám ho v pamäti ako dôsledného, precízneho a zodpovedného človeka, ktorý v každej chvíli pamätal na všetky detaily a maličkosti, ktoré boli dôležité pre dobré fungovanie vysielania.“

Zdroj: STVR

„Výborne ovládal stenografiu, čo je len jedna z jeho schopností, ktorými disponoval, takže si vedel na pár riadkoch poznačiť všetky dôležité údaje.“

Skúsenosti už z dvoch svetových konfliktov

„Tie potom pohotovo zužitkoval. Bol veľmi dobrý spravodajca, reportér. Jeho doménou bola práca v teréne. Vedel zaznamenať udalosti a veľmi rýchlo ich priniesť do vysielania.“

Začal po novom podľa západného vzoru moderovať Dobré ráno v Rádiu Slovensko už 3. januára 1966 spolu s moderátorkou Perlou Karvašovou (1926-1978).

Štefan Horský v roku 2026 (1. septembra) oslávil svoje 97. narodeniny. Ako pre web STVR povedal o svojej dlhovekosti: „Ak vás stále niečo zaujíma, vzbudzuje sa tak aj vaša energia a sledujete súčasné dianie.“

Zdroj: STVR

Zo súčasnosti veľa radosti nemá najmä pre vojnu hneď za našimi hranicami:

Emocionálna Obluda na koľajniciach

„Môj otec zažil dve svetové vojny, prvú a aj tú druhú. Takmer sedemdesiatsedem rokov som si niesol v pamäti len spomienku na jedinú, a to druhú svetovú vojnu. Teraz mám tú istú skúsenosť, akú otec. Už žijem ďalšiu svetovú vojnu, ktorá začala na Ukrajine.“

Okrem moderovania a teoretického výskumu rozhlasového vysielania napísal aj viacero populárnych kníh, kde zhrnul svoje poznatky z krátkeho, ale slávneho času začiatkov moderovania.

Vyšli mu knihy Vidieť svet ušami (1988), Dívaj sa ušami (2004), či spolu s Martinom Bakossom August 1968 v Československom rozhlase na Slovensku v Bratislave.

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

O osobnej skúsenosti z druhej svetovej vojny napísal emocionálne a faktograficky silnú knihu Obluda na koľajniciach 1938-1945 (1993).

Cez osobný príbeh Štefana Horského v dokumentárnom filme na Dvojke pripomenie režisér Peter Hledík odvahu redaktorov, technikov aj hlásateľov, ktorí v nebezpečnej dobe udržiavali vysielanie Slovenského rozhlasu.