Pred 9-tisíc rokmi pochovali ženu s bábätkom v náručí. Až dnes vedci odhaľujú jej skutočný príbeh

Pred približne 9-tisíc rokmi žila v strednej Európe žena, ktorej život bol zrejme úplne výnimočný.

Jej hrob objavili archeológovia v nemeckom Bad Dürrenbergu už v roku 1934, no až moderné vedecké metódy dnes umožňujú lepšie pochopiť, kým táto žena bola a aké postavenie mala v pravekej komunite.

Jej príbeh prináša dokument Záhada šamanky z praveku, ktorý ukazuje nielen fascinujúci archeologický nález, ale aj to, ako sa môže pohľad na minulosť v priebehu desaťročí radikálne zmeniť.

Žena pochovaná v nezvyčajnej polohe

Hrob šamanky z Bad Dürrenbergu patrí medzi najvýznamnejšie nálezy z obdobia mezolitu, teda strednej doby kamennej. Archeológov už pri objave prekvapilo, že telo ženy bolo uložené v sede, pričom pri nej ležalo telo malého dieťaťa.

Žena bola vysoká približne 155 centimetrov a v čase smrti mala podľa vedcov 30 až 40 rokov. Analýza kostí zároveň odhalila viaceré nezvyčajné telesné odchýlky. Práve tie dnes vedci skúmajú v súvislosti s jej možným postavením v komunite.

V hrobe sa navyše našlo množstvo predmetov – kamenné nástroje, predmety z kostí a parožia, červený oker, zvieracie kosti, želvie panciere či prepichnuté zvieracie zuby. Súbor nálezov naznačuje, že nemuselo ísť o obyčajnú členku spoločenstva.

Mohla byť duchovnou vodkyňou

Vedci sa domnievajú, že žena mohla zastávať úlohu šamanky alebo duchovnej vodkyne. Niektoré predmety z hrobu mohli byť súčasťou jej odevu alebo ozdôb, ktoré súviseli s jej výnimočným postavením.

Ešte zaujímavejšia je však jej kostra. Mala anomálie v oblasti lebky a prvého krčného stavca. Jedna z hypotéz dokonca pripúšťa, že jej telesné odlišnosti mohli spôsobovať mimovoľné pohyby očí.

Pre pravekú komunitu mohli byť takéto prejavy vnímané ako niečo nadprirodzené. Archeológovia preto vyslovili aj mimoriadne odvážnu hypotézu: mohla byť zámerne poškodená už v detstve, aby získala vlastnosti predurčujúce ju na úlohu šamanky.

Ide však o vedeckú interpretáciu, nie o dokázaný fakt.

Tmavá pokožka a modré oči

Moderná genetická analýza zároveň priniesla ďalšie prekvapenie. Šamanka mala podľa vedcov tmavú pokožku, tmavé rovné vlasy a modré oči – kombináciu, ktorá bola medzi vtedajšími lovcami a zberačmi v západnej a strednej Európe pravdepodobne pomerne bežná.

Jej podoba tak nezodpovedala predstavám, ktoré boli o pravekých Európanoch rozšírené ešte v minulom storočí.

Práve tu sa príbeh dostáva aj k temnej kapitole dejín archeológie. Pôvodné interpretácie nálezu boli ovplyvnené nacistickou ideológiou a predstavami o „árijskom“ pôvode. Moderný výskum však prináša úplne iný obraz ženy, ktorá žila tisíce rokov pred vznikom dnešných národov a hraníc.

Dieťa nebolo jej synom ani dcérou

Veľkou záhadou zostával aj vzťah medzi šamankou a dieťaťom pochovaným po jej boku. Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že ide o matku a dieťa.

Genetická analýza však ukázala niečo iné. Medzi oboma existovala genetická príbuznosť, no nešlo o matku a potomka. Podľa vedcov ich delili približne štyri generácie, takže žena mohla byť predkom dieťaťa na úrovni praprababičky.

Prečo boli pochovaní spolu, zostáva otázkou, na ktorú archeológia zatiaľ nemá jednoznačnú odpoveď.

Dokument Záhada šamanky z praveku tak ponúka pohľad na fascinujúci príbeh ženy, ktorej život zostával tisíce rokov ukrytý pod zemou.

Vďaka genetike, archeológii a moderným technológiám sa dnes vedci pokúšajú rekonštruovať nielen jej podobu, ale aj jej miesto v spoločnosti a tajomstvá, ktoré si odniesla do hrobu.

Dokument o rozporuplnom archeologickom náleze Záhada šamanky z praveku môžete sledovať v utorok o 20.10 na Dvojke.

25 50 75 90