Sto rokov od narodenia ikony filmového priemyslu. Čo neviete o Marilyn Monroe?

Dokument na Dvojke Marilyn Monroe: Sláva za každú cenu prináša v troch častiach biografiu ikony svetového filmového priemyslu, ako ju nepoznáte.

Narodila sa ako Norma Jeane Mortensen 1. júna 1926 matke Gladys Bakerovej, ktorá milovala strieborné plátna natoľko, že nebola schopná postarať sa o malú dcérku.

Mama bola feťáčka

Navyše bola závislá na liekoch a hypnotiká ju priviedli až do liečebne pre duševne chorých. Zomrela až v roku 1984, keď jej dcéra bola už 22 rokov po smrti.

Východiskom pre mladé dievča, ako sa zbaviť neustáleho umiestňovania v sirotincoch, bola svadba Normy Jean len vo veku 16 rokov s Jamesom Doughertym, ktorý mal vtedy 21 rokov.

Manžel s kariérou modelky nesúhlasil

Manžel slúžil v obchodnom loďstve a počas ich štvorročného manželstva, kým sa nerozviedli, bol od manželky väčšinu času na mori. Norma pracovala v závode na padáky a privyrábala si ako modelka, s čím manžel nesúhlasil, a rozviedli sa.

Normina teta Grace Goddardová chcela byť filmovou hviezdou, čo sa jej nepodarilo, ale týmto snom ovplyvnila budúcu hviezdu.

Stačilo sa iba vyzliecť

Cesta k sláve nebola jednoduchá a čakal na nej zástup mužov a séria potratov, lebo deti nechcela, ako povedala: „Zistila som, že môžem mať lásku akéhokoľvek muža, stačí sa iba vyzliecť.“

Tak získala prvú zmluvu s továrňou na sny v Twentieth Century Fox, kde agent, ktorý s ňou písal zmluvu, ju nazval Marilyn a ona použila priezvisko matky za slobodna Monroe.

Zmluvu jej však vo filmovej spoločnosti nepredĺžili, a tak aby neprišla o auto, ktorým chodila na kastingy, nechala sa nahovoriť na erotické fotografie za 50 dolárov.

Prvá playmate na svete

V prvom čísle časopisu Playboy v roku 1952 sa stala Marilyn prvou playmate, čo netešilo filmové štúdio, kde Monroe už bola hviezdou.

Vydala vyhlásenie, že snímky vznikli v čase, keď nemala čo jesť po ťažkom detstve, keď vyrastala ako nemilované dieťa. Efekt bol obrovský.

Muži ju milovali a ženy ľutovali.

Slávny, ale žiarlivý

Zamilovaná Marilyn sa v roku 1954 vydala za slávneho športovca Joea DiMaggia a na svadobnú cestu šli do Japonska. Odtiaľ Marilyn už sama odišla za bojujúcimi americkými vojakmi do Kórey.

To ju preslávilo do obrovských rozmerov, aj keď tam dostala zápal pľúc. Manžel však strašne žiarlil a niekoľkokrát ju fyzicky napadol, a manželstvo sa po deviatich mesiacoch rozpadlo.

Keďže Marilyn túžila, aby vo filmoch získavala aj vážne úlohy a nemusela len vrtieť zadkom s veľkým výstrihom, začala navštevovať v New Yorku hereckú školu.

Zoznámila sa so slávnym spisovateľom Arthurom Millerom, za ktorého sa v roku 1956 vydala. Pokúšali sa o dieťa, ale zakaždým potratila. Vtedy vznikol jej najslávnejší film Niekto to rád horúce (1959), za ktorý získala Zlatý glóbus a nomináciu na Oscara.

Pri slávnej komédii mala problémy pri textoch, ktoré jej museli lepiť po rôznych scénach, lebo si ich nevedela zapamätať.

Po dvanástich dňoch zomrel

Arthur Miller chcel manželke pomôcť a napísal pre ňu konečne dramatickú postavu vo filme Mustangy (1960). Vystupovala po boku slávneho Clarka Gablea, pre ktorého to bol posledný film, keď dvanásť dní po natáčaní zomrel na infarkt.

Marilyn si jeho smrť vyčítala, nevedela sa zbaviť depresií a s Arthurom Millerom sa rozviedla.

Začala pripravovať film Niečo sa musí stať, z ktorého filmovania ušla vo vrtuľníku na oslavu narodenín prezidenta Kennedyho (1917-1963), ktorý sa stal neskôr obeťou atentátu.

Mŕtva so slúchadlom v ruke

Z filmovania herečku za to najprv vyhodili, z čoho bola zúfalá, ale potom prijali späť. To už však 5. augusta 1962 našli Marilyn vo svojom dome v Los Angeles mŕtvu nahú v spálni s telefónnym slúchadlom v ruke. Zomrela na predávkovanie sa liekmi proti nespavosti a úzkosti.

Smrť bola označená za „pravdepodobnú samovraždu“ a tento záver podporovala aj herečkina minulosť spojená so závislosťou od liekov a predchádzajúcimi pokusmi o samovraždu. Niektorí sa domnievali, že bola zavraždená tajnými službami po tom, ako pohrozila, že odhalí svoj vzťah s bratmi Kennedyovcami.

Hovorilo sa, že Marilyn mala pomer aj s ministrom spravodlivosti Robertom F. Kennedym, alebo že disponovala informáciami spájajúcimi týchto mužov s organizovaným zločinom. Hoci neexistujú dostatočné dôkazy na podporu týchto tvrdení, odvtedy je smrť Marilyn Monroe témou mnohých konšpirácií až do súčasnosti.

Herečka Marilyn Monroe je pochovaná v krypte na cintoríne Westwood Memorial Park v Los Angeles.

Sledujte v utorok 2. júna biografický dokument Marilyn Monroe: Sláva za každú cenu o 21.05 h na Dvojke.
25 50 75 90